Missing Words [Ukončené]

3.

Každý z nás si občas zavrie oči a predstaví svet,v akom by chcel žiť.
Ja to robievam vždy večer pred tým,ako idem spať.
Ako aj teraz.
Žiadny falošný ľudia,žiadne pretvárky,žiadne vzťahy na jednu noc..Nebolo by to lepšie?
Nuž.S tým už ja nenarobím nič.
„Ehm.Spíš?" Zaklope mi otec na dvere a následne vstúpi dovnútra.
Posadím sa a hlavou opriem o stenu za mnou.
„Už nie.Čo tu robíš? Je skoro jedna hodina ráno..Deje sa niečo?"
Opýtam sa a on si vzdychne.
„Len som sa chcel uistiť,či si v poriadku.S mamou o teba máme strach." Hovorí a ja pozorne počúvam každé slovo.
„Pozri oci.Cítim sa fajn.Ak budem čokoľvek potrebovať,viem na koho sa obrátiť,neboj" Dôverihodne sa usmejem a objímem ho.
„Ach.Niekedy zabúdam,že už nie si to malé dievčatko,akým si pred nedávnom bola.Vyrástla z teba veľká,rozumná slečna."
Ak by pokračoval ďalej,pravdepodobne by mi vyšlo pár nezbedných sĺz.
„Dobre sa mi s tebou rozpráva,no som moc unavená."
„Dobrú noc zlatko" povie a dá mi božtek na čelo.
„Dobrú"
Odíde z mojej izby a ja zaspávam s úžasným pocitom..
6:50
Neznášam pondelkové rána.A vlastne..Kto by ich mal rád?
Oblečená,umytá a pripravená do školy bežím po schodoch a obúvam si topánky.
„Čo tak sa rozlúčiť?" Zakričí mama z kuchyne a ja sa zasmejem.Pribehnem k nej s taškou prehodenou cez plece a so širokým úsmevom ju objímem.
„Ľúbim ťa"
„Aj ja teba! Drž sa"
Zatváram za sebou dvere a rýchlim krokom sa náhlim ku zastávke.
Autobus je plný a tak stojím vedľa matematického génia,chemika a jednej knihomoľky.
Celú cestu neprestajne hľadím na hodinky a modlím sa,aby táto jazda smrti čo najrýchlejšie skončila.
Moje modlidby sú vypočuté a ja sa pretláčam cez stovky študentov von,na čerstvý vzdych.
Cítim úľavu.
Prechádzam dlhou,tmavou chodbou až na jej koniec,ku svojej skrinke.
Vyberám si učebnicu biológie a mierim s ňou do triedy.
Sadnem si do poslednej lavice,ako obvykle.
Počkám kým zazvoní a do triedy nevstúpi učiteľ.Do tej doby pozorujem všetkých okolo seba.
Jim Carter sa snaží zbaliť frajerku kapitána futbalového tímu,Jessicu Sandersovú.
Môj bývalí sa oblizuje s Clarou Fosterovou,ktorá bola kedysi mojou najlepšou kamarátkou.
Je mi z nich zle.
Odvrátim od nich pohľad a nasmerujem ho na dvere,ktoré sa pomaly otvárajú.
„Dobré ráno žiaci! Posaďte sa!"
Poslúchneme a po triede sa rozľahne hrobové ticho.
Učiteľ hovorí o prírodných katastrofách,zatiaľ čo ja pozorujem to,čo sa deje vonku za oknom.
Červeno vlasý chlapec sedí na múriku tesne vedľa školy,v ruke drží cigaretu a vydychuje malé obláčiky dymu.
Neviem prečo,no pousmejem sa nad ním.
„Slečna Myersová! Je tam vonku niečo zaujímavejšie ako tu v triede,prosím.Dvere sú otvorené,môžete kedykoľvek odísť."
Pozrie na mňa prísnym pohľadom a tak radšej skloním hlavu.
Zvyšok hodiny sa musím zmieriť s tým,že na neznámeho chalana musím zabudnúť a naďalej počúvať tie nepodstatné drísty,ktoré v živote nikdy nevyužijem.
Nová časť ženy^^ Opäť sa ospravedlňujem za pár dňovú neaktivitu,ale nemala som veľa času.Od zajtrajška už mám však pokoj od všetkých písomiek a skúšania,čiže budú časti vychádzať pravidelnejšie ❤
Nuž dúfam že sa časť páčila,pretože sa snažím trošku zdokonaliť v písaní.Neviem či je to zatiaľ vidieť,ale snažím sa :D