Missing Words [Ukončené]

30.

Cara
Keď som sa ráno zobudila,Mike bol už preč.Vlastne ani neviem či tu spal.
Nohami som sa dotkla chladnej podlahy a zišla dolu schodami až dolu do kuchyne.Spravila som si raňajky a hneď po ich dojedení sa šla umyť.

Ja-Láska? Neprídeš?:)
Napísala som a čakala na odpoveď.
Mike-Prepáč,teraz nemôžem.Poobede zavolám

Mike
Práve som vychádzal zo sprchy keď som si všimol správu od Cary.Pýtala sa ma v nej či neprídem.Panebože cítim sa tak zle.Vedome som ju podviedol a páčilo sa mi to.Neviem či sa jej ešte  niekedy budem môcť pozrieť so očí bez toho, aby som nepociťoval výčitky.
„Láska pripravila som raňajky!“ Počujem Sarin hlas ozývajúci sa z jedálne.Zhlboka sa nadýchnem sa vydám sa za ňou.
Po celom dome sa rozlieha smrad,akoby niečo prihorelo.
„Hups“ Skríkne a uchechtne sa.
Jedným okom sa pozriem na sporák a hneď na to nechápavo na ňu.
„Vysvetlíš mi,ako sa dá spáliť praženica?“ Zvýšim hlas.
„J-ja-“
„Čo? Čo ty? Nechápem ako môže byť niekto tak neschopný!“
Zaslzyli sa jej oči a roztriasol hlas.
„Chcela som ti urobiť radosť.Snažila som sa..“
Toto som naozaj prehnal.Čo to do mňa vošlo? Ešte nikdy som sa takto nesprával.Pravdepodobne to na mňa všetko doľahlo a potreboval som si vybiť zlosť.
Podišiel som k nej bližšie a utrel jej slzy.
„Prepáč.Nemyslel som to tak.“
Oboma rukami ma objíme a mne tak neostáva nič iné,ako bez sliva urobiť to isté.
„Vieš čo? Mám nápad.“
„Aký?“Vyzvedám.
„Počkáš tu na mňa a ja zatiaľ skočím do Sturbucksu po kávu a nejaké tie raňajky.“ Milo sa usmeje a tak súhlasim.
Má na mňa hrozne divný vplyv.Nedokážem jej povedať nie.
Cara
Čakala som že sa ozve,no nič.Sú už štyri hodiny a mňa už to prestáva baviť.Zo skrine vyberiem dlhý sivý kardigan a poberiem sa preč.Nemám naplánované kam,a tak sa prechádzam pi meste a užívam si pocit slobody.Pomaly sa stmieva a mňa začína triasť od zimy,no je mi to jedno.Je mi fajn.
Sadnem si na starý most a pozriem sa pod seba.Okrem ligotajúcej sa vody a odrazu mesiaca nevidím nič.
Nohamy kopem vo vzduchu keď v tom za sebou započujem hlasný smiech,čo ma naľaká.Opatrne sa otočím no to čo zbadám by ma nenapadlo ani v zlom sne.
„Michael?!“
„Cara? Č-čo tu robíš?“
„Ja čo tu robím? Robíš si srandu?“
„Miláčik kto je to dievča? A prečo po tebe kričí?“
„Miláčik??“ Vykríknem spýtavo.
„Ehm..no ja..“
„Poďme domov láska.“ Schmatne ho,pre mňa neznáme dievča,za ruku a ťahá ho preč.
„M-michael nechceš mi povedať že..Preboha..“ Dívam sa mu do očí a kráčam dozadu.
„Cara počkaj! Ja ti to vysvetlím!“
„Ty mi už nevysvetlíš nič..Skončili sme.“
To sú moje posledné slová pred tým ako sa s plačom rozbehnem ďaleko od neho a jeho milenky.
A je to tuu :D Nová časť.Páčila sa?:)