Missing Words [Ukončené]

12.

S Mikeyom som sa už dlhší čas nestretla.Chýbal mi,no nemala som dôvod kontaktovať ho a tak som sa tvárila,akoby nikdy neexistoval.

Je osem hodín večer a ja práve dojedám posledný kúsok pizze,keď v tom na mňa zdola zakričí otec.
„Cara,miláčik.Máš návštevu!“ Jeho hlas znie nadšene a tak rýchlo schádzam po schodoch s hlavou plnou myšlienok o tom,kto to asi tak je.
„Ty?“ poviem znudene a pretočím očami.
„Áno ja.Čakala si niekoho iného?“ opýta sa tichým hlasom a úsmevom na perách.
„Tak..Ja vás nechám osamote.Keby nastal nejaký problém“ zazrie na Mikeya „Som v pracovni“
Pri odchode ma pohladí po vlasoch a pobozká ma do nich.
Chvíľu tam bez akého koľvek slova stojíme a čakáme kým zájde za roh,aby nás nemohol počuť.
„Poď“ poviem zrazu a namierim si to do obývačky.
„Ehm..“ začne „Ako začať..Viem že som sa naposledy správal ako debil (i keď nič z toho som nebral vážne)..Toto je moje ospravedlnenie za to..No..Veď vieš“
Spoza chrbta vyberie obrovskú kyticu ruží.Rozžiaria sa mi oči a v tom okamihu zo seba nedokážem vydať ani ň.
Ešte nikdy som nedostala kyticu od chlapca,ktorý sa mi..Nie.Tak som to nemyslela.
„Michael! To si predca nemu-“
„Nemusel,ale chcel“ usmeje sa,pričom zo mňa ani na sekundu nespúšťa zrak.
Vzdychnem si.
„Ďakujem“
Zoberiem mu ju z rúk a privoniam si k nej.
„Sú úžasné“
„Som rád že sa ti páčia.Nevedel som sa rozhodnúť aké zobrať a tak som si nechal poradiť od predavačky.Bola to fakt milá pani.“
Nič nepoviem a podídem s nimi k váze,do ktorej ich následne vložím.
Keď sa vrátim k Mikeyovi,zistím že celú svoju pozornosť venuje obrazu visiacemu nad krbom.
Som tam ja,mama,otec a sestra.Musím sa nad tým pousmiať.
„Pamätám si to,akoby to bolo včera.Bol to najsuprovejší deň v mojom živote.Cestou k babke sa nám pokazilo auto a keďže bola noc a jediné čo sa v našej blízkosti nachádzalo bolo obrovské jazero,nezostávalo nám nič iné ako prenocovať v aute.“ pokračovala som.„Nerobili sme si z toho ťažkú hlavu,práve naopak.Brali sme to ako dobrodružstvo.Na trávu sme si rozložili deku,ľahli si na ňu a pozorovali hviezdy na oblohe.Bolo to čarovné.Vymýšľali sme si rôzne nezmyselné príbehy a..“
Zlomil sa mi hlas.
Mike si to všimol a okamžite si ma pritiahol čo najbližšie k sebe.
„Chýba mi..“ šepla som a oprela si hlavu o jeho rameno.
„Viem“
„Mám ťa rada“ povedala som a ruky pevne omotala okolo jeho pásu.
„Aj ja teba“
Nová časť! Konečne :D Stále to vyzerá tak že sa na niečo vyhováram,no tento krát som skutočne nebola lenivá ani nič také.Ledva som mala signál,nie to ešte wifi,takže dúfam že to chápete :) Mám vás rada :3