Missing Words [Ukončené]

11.

Odkedy sme sa s Mikeyom náhodne stretli na cintoríne,dni ubiehali ako voda.
Stretávali sme sa takmer stále.Či už u nás,u nich,vonku..Trávili sme spolu všetok voľný čas.
Dnes tomu nebolo inak.

Sedíme na malom kopčeku a nad nami svietia hviezdy.Cítim sa ako vo filme.
„Je to nádherné“ poznamenám a jemne sa usmejem.

Mike
„Je to nádherné“ povie a ja mám chuť odpovedať:
Ty viac..
Chvalabohu sa rýchlo spamätám a prikývnem.
„Vieš..Ešte nikdy som nepoznal niekoho,ako si ty,Cara.“
Pohladím ju po líci no ona sa odtiahne a uhne pohľadom.
„Možno by sme mali..“ vzdychne si a zadíva sa na oblohu.
„Pozri!“ zkríkne a jej oči sa rozžiaria.„Padá hviezda! Praj si niečo“
Zatvorím oči presne tak,ako to urobila ona.
Po chvíľke ticha sa na mňa pozrie a nadvihne kútiky úst.
„Čo si si želal?“
„To ti nemôžem povedať.Inak sa to nesplní“ odvetím s úškrnom a ona nadvihne obočie.
„Fajn.Máš pravdu“
Ešte pár minút tam len tak sedíme a v tichosti obdivujeme krásu nočnej oblohy.
„Je mi zima.Nejdeš ku nám?“ opýta sa a ja bez váhania vstanem.
„Môžme í-..Počkaj!“

Cara
„Mike čo to robíš?“
„Vravela si,že ti je zima.“ Cmukne na mňa a cez moje plecia prehodí košeľu.
„Ďakujem“ utrúsim a oblečiem si ju.Je mi veľká a celá na mne visí,ale aspoň nemrznem.A ako bonus..Úžasne vonia!
„Vyzeráš ako trpaslík“ zasmeje sa.Je tak zlatý..
Nič nepoviem a to ho zmätie.
„Ehm..Ale je to chutné.“
Pretočím očami a kamarátsky ho buchnem do ramena.
„Ideme?“
„Jasné“ odvetí s úsmevom.

„Nehovor mi že si ešte nikdy..Panebože Cara! Veď máš už 18!“
Celú si ma premeriava pohľadom a neveriacky vyvaľuje oči.
„No a? Čakám na toho pravého.A navyše sa nemám kde ponáhľať“
„Ale veď..“ Začne,no ja ho preruším.
„Čo je tak neuveriteľné na tom,že som ešte nikdy nemala sex?“
Vzdychne si.
„Ja len..Si krásna,inteligentná,vtipná..Mohol by som pokračovať do nekonečna.Proste tomu nerozumiem.“
Odmietam sa s ním baviť na túto tému.
Podídem ku dverám mojej izby a hlavou sa o ne opriem.
„Asi by si mal ísť“ poviem potichu a on sa zarazí.
„Čo som zase urobil?“
„Ja..Proste sa o tom nemienim rozprávať.Je to moja vec,nie?!“ zvýšim hlas ale iba tak,aby nás mama nepočula.
Bez slova sa postaví,priblíži sa ku mne čo najbližšie ako to ide a pošepká mi do ucha:
„Je.Ale keby si to chcela zmeniť,pokojne mi zavolaj“
„Debil!“
Uškrnie sa a už ho niet.
Vážne neviem ako som si o ňom mohla myslieť že je normálny.
Je to iba ďalšie nadržané hovädo.Na takých mám veru šťastie!
Nová časť :) Tento týždeň nie som doma a tak nemám wifi,čiže nebudem vydávať tak často..Je mi to ľúto lebo to vyzerá akoby som na to srala no nie je to tak..Verte mi že by som rada vydávala leby to šlo..Tak snáď ešte počas týždňa niečo výde :)
Love U