Missing Words [Ukončené]

19.

Prebudil som sa v cudzej posteli na neznámom mieste.
Z včerajšej noci si moc nepamätám a dosť sa obávam toho,čo som povystrájal.
„Si hore?“ Pootvoria sa dvere izby v ktorej ležím a spoza nich vykukne Melissa.Keď ma zbadá sedieť s chrbtom opretým o stenu,vstúpi dovnútra a prisadne si.
„Prosím ťa povec mi,že som neurobil žiadnu hlúposť..“ poviem a s prižmúrenými očami zakloním hlavu dozadu.
„Okrem toho že si sa poriadne ožral a odmietal sa postaviť zo zeme..Nie.“ Uchechtne sa a zdvihne na mňa zrak.„Michael čo sa stalo?“
V pamäti sa snažím uloviť čo i len jeden útržok zo včerajška,no je to márne.
„J-ja.Ja neviem.Nespomínam si.“
Uhne pohľadom a ja spozorniem.
„Niečo si mi vyčítal no o čo ide si nespomenul.Iba si mi vykričal že..To je jedno.Kašli na to.“ Usmeje sa no ja viem že tento úsmev bol falošný.
„Čo som povedal?“
Neodpovie a tak zvýšim hlas. „Čo som povedal?!“
„..že ma nenávidíš..“
Vyvalím na ňu oči a pritisnem si ju k sebe.Pohladím ju po vlasom.
„To nie je pravda a ty to vieš.Dúfam že si nemyslíš že som to myslel vážne.“
Mykne plecom a po líci sa jej skotúľa prvá slza.
„Mellisa! Bol som opitý,nevedel som čo hovorím.Asi ma len niečo vytoč-“ Zastavím sa.Nasucho preglgnem a vydesene sa na ňu pozriem.„Už viem čo sa stalo!“
„Čo?“
„Šiel som za ňou,povedal jej čo k nej cítim a ona..“ Nedokázal som to vysloviť.Nechcel som..
„Ach Mike to je mi ľúto.“ Skríkne.So sklopeným zrakom si vzdychnem a pomaly sa postavím.
„Nevzdám to.Mám ju až moc rád!“
„To je síce milé,ale má to vôbec zmysel? Čo ak za ňou budeš doliezať pol roka a bude to úplne zbytočné? Ja neviem..“
„Pozri.Nepovedala mi jasné nie,čo znamená že nejakú šancu mám.Nemôžem sa na to vykašľať.Teraz určite nie.“
Pretočí očami a postaví sa predo mňa na špičky aby mi lepšie videla do očí.
„Ak ti ublíži,tak-“
„Kľud.Budem v pohode.“ Na chvíľku sa odmlčím a potom pokračujem. „Tak..Kde máš pána dokonalého?“ Uškrniem sa a ona ma so smiechom buchne do ramena.
„Poď.Predstavím vás.“
Cara
V noci som ani oka nezažmúrila.Plakala som.Celé to na mňa tak nejak doľahlo..Cítila som sa hrozne,no zároveň som bola šťastná.
Ráno bolo pre mňa veľmi nepríjemné.
Oči celé opuchnuté,hlava akoby mi šla vybuchnúť a moje telo pociťovalo takú bolesť akú ešte nikdy pred tým.

Sedím v kuchyni v čiernych kraťasoch,obrovskom šedom tričku,s pohárom vína v ruke.Znudene pozorujem nástenné hodiny zavesené nad dverami.Tri hodiny..
Práve dopíjam posledné kvapky vína,keď v tom celým domom preletí zvuk zvončeka.
Rozbehnem sa ku dverám,otvorím ich a tam zbadám jeho.Michaela.

Už jsem tady zas! :D Páčila sa časť? :)