Missing Words [Ukončené]

14.

Sedíme oproti sebe a nemo si hľadíme do očí.Zaujímalo by ma,načo práve myslí.
„Ehm" odkašlem si s úmyslom prerušiť túto trápnu chvíľu ticha.„Dáš si niečo?"
„Nie" odpovie. „Nezahráme si niečo?" opýta sa a nadvihne obočie.
„Okay..Čo navrhuješ?"
„Fľašu."
Myknem plecom a súhlasne prikývnem.
„Vyzliekaciu"
„Čo??" Skríknem a vyvalím naňho oči.Dúfam že žartuje.
„Je to iba hra.Bude sranda!" Uchechtne sa a odhrnie si vlasy z tváre.
„Nie.Toto fakt nie.Nebudem sa pred tebou vyzliekať,na to zabudni!" odvrnem a hodím po ňom naštvaný pohľad.
„Myslel som,že si za každú srandu.Ale očividne som sa mýlil"
Zatvorím oči a zhlboka sa nadýchnem.
„Tak fajn"
„Vedel som že budeš súhlasiť" zasmeje sa a ja doňho strčím.
„Neznášam ťa"
„Au" Dotknuto sa na mňa pozrie a položí si ruku na srdce.„To bolelo"
„Pravda občas bolí"
Zamračí sa a otočí sa mi chrbtom.
„Ranila si moje city."
Pretočím očami a roztrapatím mu 'účes'.
„Mikee! Vieš že som to tak nemyslela" Bradu si oprem o jeho plece.Keď sa mi ani po niekoľkých sekundách nedostáva odpoveď,pokračujem.„Mám ťa rada.Veľmi.Nedokázala by som ťa nenávidieť." Zo zadu ho objímem a on mi chytí ruky.
„Na teba sa ozaj nedá hnevať.Máš odpustené.." zasmeje sa.„Tak..Čo tá fľaša?"

„Bože" rozosmejem sa tak,až mi začnú tiecť slzy.Pri pohľade na jeho polonahé telo som inak zareagovať nemohla.
„Prestaň lebo sa začnem červenať" zakričí pomedzi smiech.
„Si na rade" povie keď fľaša ukáže na mňa.Bez váhania sa postavím a vyzlečiem si nohavice,a tak sa pred ním ocitnem len v spodnom prádle.
„Wow" Otvorí ústa a premeria si ma od hlavy po päty.
Kebyže som triezva,určite by som mu niečo povedala.Ou a..áno.'Trošku' sme si vypili.Museli sme sa predca posilniť,no nie?
„Myslím.." začkalo sa mi „Že v najlepšom treba prestať.Idem si ľahnúť"
Postavím sa a spravím pár krokov.Potom však zastanem,pretože zacítim Mikeyove ruky na mojich bokoch.
„Si hrozne sexy" Perami mi prejde po krku a mne nabehnú zimomriavky.
„M-mike-"
„Viem že to chceš"
„Nie ja-"
Prisal sa na moje pery a ja som neodolala.
„S-sme opitý..N-nie je to dobrý nápad" poviem potichu.Chvíľu na mňa hľadí a potom zlezie dolu.Sadne si a hlavu zaborí do dlaní.
„Máš pravdu.Som idiot.Takto som to nechcel"
Jeho hlas je chrapľavý a vážnejší a ako zvyčajne.
„Idem hore" Rýchlo vybehnem hore schodami a zamknem sa v izbe.Ľahnem si na posteľ a s hlavou zaborenou vo vankúši sa rozplačem.S pomyslenia na to čo sa skoro stalo mám zmiešané pocity.Viem,že ráno si to pamätať nebude,no z mojej strany to už nebude také,ako pred tým.
Nová časť :3 Páčila sa?^^