Missing Words [Ukončené]

7.

„Slečna Myersová! Aká je vaša odpoveď?" Okríkne ma učiteľ psychológie a hodí po mne prísny pohľad.
Samozrejme že som nepočúvala otázku a tak ostávam ticho.
„Myersová! To nemyslíte vážne! Čo sa s vami deje? Viem že to čo sa vám nedávno stalo nie je nič príjemné,ale..Neospravedlňuje vás to."
Vzdychne si.
Slzy sa mi tlačia do očí a ja ich už nedokážem zastaviť.
Toto si mohol odpustiť.
„Pardon" Poviem plač a bežím preč z triedy.
Zošuchnem sa po stene na záchode a nechám slzám voľný pád.
Keď sa trošku upokojím,vstanem a oplachujem si tvár studenou vodou.
Mike: Ahoj :)
Neodpisujem.Načo?
Mike: Haloo
Mike: Viem že si tu! Odpíš prosím..
Mike: Si v škole?
Prečítam si to a mobil vložím späť do vrecka.
Na hodinu sa už nevrátim,a tak zvyšok času trávim schúlená pri umývadle a premýšľam nad všetkým možným.
14:05
Vychádzam zo školy s podivným pocitom.
Mám predtuchu,že sa niečo stane.
V pólke cesty si začínam myslieť že som iba paranoídna,no túto myšlienku mi ihneď vyvráti osoba,ktorú som v tejto situácii vidieť naozaj nechcela.
„Ty?! Vidím dobre? Tajomný 'rytier'?!"
Usmeje sa a podíde ku mne bližšie.
Cúvnem.
„Bojíš sa ma?" opýta sa a ja ostanem ticho.
„Cara.." povie potichu a jemne ma chytí na zápästie.„Nemusíš mať zo mňa strach.Nikdy by som ti neublížil"
Neviem ako mám zareagovať a tak iba uhýbam pohľadom.
„Prečo si mi neodpísala? Vieš ako som sa o teba bál?!"
„Nemáš dôvod báť sa o mňa.Nie sme si nič.Som iba cudzie dievča."
Naše pohľady sa stretnú a ja stuhnem.
Usmeje sa.
Jeho úsmev vo mne vyvolá výbuch emócií.
Neviem čo to malo znamenať..
Mike
„Odprevadím ťa"
„Nie.Dnes naozaj nie."
„To nebola otázka.A navyše..Mám to po ceste.Nepôjdem predca pár krokov za tebou." žmurknem na ňu a vykročím.
„Neznášam ťa" precedí pomedzi zuby,no postrehnem jeden menší úsmev.
Cestou sa snažím nájsť niekoľko tém ktoré by sa dali rozoberať,aby medzi nami nebolo ticho ako minule.
„Tak ahoj"
„Ahoj" Natiahnem sa ku nej s úmyslom objať ju,no ona sa uhne.
S neutrálnym výrazom vstúpi do domu a zavrie za sebou dvere.
Chvíľu tam stojím a pozorujem ju ako odchádza na horné poschodie.
Keď sa ubezpečím v tom,že nemá šancu ma vidieť,otočím sa a vchádzam do domu oproti.
Nechcem aby vedela že práve ja som jej nový sused.
Asi by to nepredýchala.
„Mamíí! Som doma!"
Zakričím a mama vykukne z kúpeľne.
Vyzerá úžasne.
„Wow! Mami? Si to ty? Nespoznávam ťa.Si krásna"
Oči sa jej rozžiaria ako malému dieťaťu na Vianoce.Takúto ju vidím prvý krát po rozvode s otcom.
„Až po tebe" cmukne na mňa „Choď sa pripraviť! O šiestej máme byť u susedov"
ČOŽE?!!! To si robíte srandu...
Nová časť lásky :) Ako prázdninujete?^^