Cara
Už je to týždeň.Jeden posratý týždeň bez jeho objatí,dotykov,či mäkkých pier.Ničí ma to,no viem že sa s tým nedá už nič urobiť.Som z toho všetkého na prášky.A aby toho nebolo málo,zajtra to budú presne štyri mesiace odkedy mi zomrela sestra.Už nevládzem.Je toho na mňa príliš veľa.Sedím schúlená v kúte obývačky a rozhliadam sa okolo seba.Je to tu také prázdne.Moje slzy samovoľne padajú na zem a ja sa ich nepokúšam nijakým spôsobom zastaviť.Načo?...
Po celom dome sa zrazu rozľahne zvuk zvončeka.
„Mami?! Oci? Čo vy tu robíte??“
„Náš predĺžený pobyt skončil.Zabudla si že sa dnes vraciame?“ pýtajú sa ma zaskočene.Bože.Naozaj som na to zabudla.
„Ehm..Nejako mi to vypadlo..“ falošne sa usmejem a prešuchnem si oči.
„Poďte dnu.Urobím vám kávu?“
„Nie,ale ďakujeme.“
„Okay.Ak ma budete potrebovať,som v izbe.“ odvetím a poberiem sa na odchod.
„Cara?“ okríkne ma mama a tak zastanem a otočím sa k nej.
„Á-áno?“
„Prečo máš červené oči? Plakala si?“
Fuck.Všimla si to.Teraz už len rýchlo vymyslieť uveriteľné klamstvo a všetko bude ok.
„To je alergia.“
„Naozaj?“ sprísni tón ale mňa to ku podivu nerozhodí a zachovám chladnú hlavu.
„Ty mi neveríš?“
„Ja-..Jasné že ti verím zlatko.Len mám o teba strach.Nič viac“ usmeje sa a povzbudivo ma pohladí po chrbte.Teda nie že by to bolo zrovna povzbudivé,ale nazvyme to tak.
„Keby sa niečo dialo,bola by si prvá ktorej by som sa zdôverila“
Objímem ju a navonok spokojne odkráčam do izby.
Mike
Sedím pred hrobom svojho otca a utieram si slzy stekajúce po líci.Odvtedy ako som stretol Caru som tu bol maximálne dva krát.
Hanbím sa za to.
„Prečo si mi to urobil? Prečo si ma opustil?!“ Kričím na nebo no odpovede sa mi nedostáva.Akoby aj mohlo..
„Cara? Si to ty?“ prehovorím na dievča blížiace sa ku mne.
„Keby som vedela že ťa tu stretnem tak prídem inokedy.“ odvetí bezducho,no napriek tomu si prisadne.Medzi nami vládne ticho a tak sa ho rozhodnem prerušiť.
„Chápem že-“
„Pššt! Neprišla som za tebou ale za sestrou.“ napomenie ma bez toho aby mi venovala čo i len jeden pohľad.
„Viem ale-“
„Čau ségra! Ako sa máš tam hore? Dúfam že lepšie ako ja tu.Vieš..Od vtedy ako si ma na tomto svete nechala samú sa veľa vecí zmenilo.Ako príklad uvediem samú seba.Už nie som tá šedá myška ktorou som kedysi bývala.Zmenila som sa na nepoznanie.Našla som si prvú lásku,-“ pri tejto vete som spozornel,pretože som dobre vedel koho myslí.„s ktorou prišla prvá pusa a postupom času aj sex.Milovať sa s osobou o ktorej si presvedčená že ťa má skutočne rada je krásne.Avšak horšie to je keď zistíš,že si sa celý ten čas mýlila.Aj keď..Čo ti budem hovoriť.Sama si to poznala veľmi dobre..
Chýbaš mi.Už sa neviem dočkať okamžiku kedy sa opäť stretneme.Snáď to bude čím skôr.“
Toto som už nemohol počúvať a tak som zakročil.
„Čo to hovoríš?! Niečo také už nevyslovuj,rozumieš? Život je krásny aj napriek všetkým prekážkam ktoré nám stoja v ceste.Nemôžeš sa ho vzdať len kôli idiotom ako som ja.Ublížil som ti,no milovať som ťa nikdy neprestal.Keby sa ti čokoľvek stalo,neodpustil by som si to a navždy by som sa nenávidel.“
Celý čas čo som hovoril mlčky hľadela do zeme a počúvala ma.
Mal som pocit že je všetko v poriadku.Až do chvíle kým sa mi nepozrela do očí.V ten moment som zbadal že plače.
„Hovoríš to len preto,lebo nechceš žiť pozbytok života s výčitkami!“ Hlasno ma okríkne a spustí ešte vačší,hysterický plač.
Neviem čo robiť.Som bezmocný.Pohľad na ňu ako plače mi vôbec nerobí dobre.
„Ako môžeš niečo také povedať? Dobre vieš že to nie je pravda!“
„Všetko si zničil.Povec mi jeden dôvod prečo by som mala na tomto posratom svete zostať!“
Som ticho pretože neviem čo povedať.Zahnala ma do kúta..
„Tak vidíš.“ postaví sa ale ja ju chytím za ruku a otočím späť k sebe.
„Ak si myslíš že ťa po tomto rozhovore nechám odísť,mýliš sa.
Poviem ti ten dôvod..Keď už nie kôli mne,ostaň tu aspoň kôli rodičom.Nezvládli by to.Momentálne si pre nich všetko.A tak to aj ostane.“
„Al-“
„Prosím sľúb mi,že neurobíš žiadnu hlúposť..“
„J-ja..-..Dobre.“
Jemne sa na ňu usmejem a pohladím po líci,i keď sa hneď odtiahne.
„Sľubuješ?“
„Sľubujem.“
Nová časť dievčence☺Som si dala na čas zase..:D Pevne verím že mi to odpustíte😇
Mám vás rada❤
YOU ARE READING
Missing Words [Ukončené]
Fanfiction„Sme silnejší ako sa zdá,Cara." Obomi rukami mi chytí tvár a pritisne sa na moje pery. „Milujem Ťa"