Missing Words [Ukončené]

28.

Cara
Je už 17:15 a jeho stále nikde.Sedím na gauči a znudene prepínam každý jeden program v televízii.Už to viac nevydržím,vezmem do ruky mobil a napíšem mu sms-ku.
Ja- Láska kde si?
Čakám päť minút,desať minút,pätnásť..No on stále neodpisuje.Začínam mať strach.Čo ak sa mu cestou niečo stalo? Nikdy by som si to neodpustila.
Mike
„Ďakujem za pozvanie“ usmeje sa na mňa Sara a odpije si z kávy.Úsmev jej opätujem a zahľadím sa jej do očí.Chvíľu ju len tak bez slova pozorujem,keď v tom mi pípne mobil.
Cara-Láska kde si?
Fuck! Ja som na ňu zabudol!
Okamžite sa postavím a schmatnem zo stola všetky svoje veci.
„Čo je? Stalo sa niečo?“ opýta sa nechápavo a ja na pár sekúnd stratím dych.Neviem čo jej povedať,pretože ak poviem pravdu budem za debila ktorý pozýva dievčatá na kávičku,no pritom na neho doma čaká priateľka.
„Ehm..Prepáč musím si niečo vybaviť.“
„Aha.Dáš mi aspoň svoje číslo? Nechcem aby toto bolo posledný krát čo sa vidíme.“
Rukou si pretrem oči a s nechuťou jej ho nadiktujem.Nemám záujem stretnúť sa s ňou znovu no nič iné mi neostáva.Najradšej by som sa prefackal za to,do čoho som sa namočil.
„Tak..Ahoj Mike“ Postaví sa a objíme ma.Bolo to tak chladné..

Vzdychnem si a zaklopem jej na dvere.
„J-ja..Prepáč že meškám ale mal som niečo dôležité..“
„Dôležitejšie ako naše prvé rande?“ Opýta sa so zaslzenými očami a ja ju jemne chytím za ruky.
„Nič nie je dôležitejšie ako my.Síce meškám dve hodiny,no hlavné je že som tu a môžem s tebou stráviť zvyšok večera.“ Pohladím ju po líci a ona sa zamračí.
„Prečo mám na teba takú slabosť?“ Pevne ma objíme a ja zaborím nos do jej vlasov.
„Milujem ťa.“
Cara
Kdesi v kútiku duše som verila že príde a on naozaj prišiel.V ten moment som bola najšťastnejším dievčaťom na svete.
„Čo chceš teraz robiť?“
Neodpovie.Namiesto toho sa uškrnie a podá mi ruku.
„Tak odpovieš mi?“
„Poď“

Po pol hodinovej ceste kráčania do neznáma konečne zastaneme a tak sa rozhliadnem okolo seba.
„Kde to sme?“
„Na tomto mieste som dostal prvú pusu.“
Zarazene sa naňho pozriem a prekrížim ruky na prsiach.
„Chceš mi povedať že si ma zobral na miesto kde si sa olizoval s nejakým iným dievčaťom?“
„Áno.“
Ironicky sa zasmejem a pokrútim hlavou.
„To si robíš srandu..Nemôžeš to myslieť vážne.Povec že nie.“
„Ale áno.Prečo by nie? Bozkával som sa tu s dievčaťom menom Alice Rossel.Boli sme siedmaci a chceli sme vedieť čo na tom všetci dospelí vidia.Nechápal som to a prišlo mi to tak odporné,až som sa povracal.“
Nedalo mi a musela som sa začať smiať.
„Neverím ti ani slovo! Toto sa nemohlo stať!“
„Prisahám,že som si to nevymyslel a všetko čo som povedal je pravdivé.Musím povedať že to bol najhorší bozk aký som kedy zažil.Už len pri tej spomienke sa mi dvíha žalúdok.“ Uchechtne sa.„Ale to nie je presne to čo som ti chcel povedať.“
„No tak už to povec!“
„Do chvíle kým som ťa nespoznal som ani nevedel čo je to láska.Pri žiadnom dievčati som necítil to čo pri tebe.Keď som ťa prvý krát zbadal povedal som si že ťa musím za každú cenu získať.Dovtedy som niečo také nepoznal.Nevedel som čo sú to motýliky v bruchu,potenie rúk,nervozita pri každom stretnutí s niekým,ku komu cítiš niečo viac ako iba kamarátstvo.V tomto smere som bol nováčik.Viem že naša prvá pusa nebola podľa mojich ani tvojich predstáv,no znamenalo to pre mňa neskutočne veľa.Túžil som sa vedľa teba prebúdzať.Túžil som tráviť s tebou všetok voľný čas.Túžil som držať ťa za ruku a nikdy ju nepustiť.
A vieš čo? Ešte stále po tom túžim.Za každým keď sa lúčime mám strach že sa už nikdy neuvidíme a už ti nebudem môcť povedať ako veľmi ťa milujem..
Cara si to najlepšie čo mi mohlo skrížiť cestu.Po otcovej smrti by mi ani vo sne nenapadlo že raz budem tak šťastný ako som teraz.Si pre mňa všetko.Chcem aby si bola mojou poslednou pretože ťa milujem.Milujem,milujem,milujem!“
Pri jeho slovách som sa nedokázala ani nadýchnuť.Hltala som každé jeho slovo popri čom som si uvedomovala prečo ho vlastne tak zbožňujem.
„T-to je to najkrajšie čo mi kto kedy povedal.“ Po líci mi stečú prvé slzy,no tento krát sú to slzy šťastia.„Cítim to tak isto.J-ja ani vlastne neviem čo povedať.Naozaj som nič také nečakala.“
Zasmejeme sa a on si ma pritiahne bližšie k sebe.
„Nemusíš hovoriť nič.“ Pošepká mi do ucha a prisaje sa mi na pery.
„Hmm..Tento bozk bol o sto krát príjemnejší ako ten s Alice.“
Nadvihne kútiky úst a ja ho jemne buchnem do hrude.
„Trdlo“
Už viac nepoviem a všetku svoju pozornosť premiestnim na jeho ústa.
Nová časť :D Musím uznať že mi dala zabrať :D Zistila som že absolutne neviem písať takéto sladké vecičky :DD Aj napriek tomu dúfam že sa vám to páčilo:)