"Oli nemôžeš sa ho to spýtať! Nemôžeme to po ňom chcieť!" Presviedčala ma Lil, ale ja som aj tak trval na svojom. Bola to jediná vec, čo mi zišla na um a ktorá by nám z tejto šlamastiky mohla pomôcť.
"Máme dve možnosti. Buď tu zostaneme a tí kostlivci nás skôr či neskôr dobehnú, alebo ho požiadame o pomoc. Alebo..." Aj v tme som videl ako jej oči žiaria zvedavosťou.
"Čo?"
"Nech zavolá aspoň posily. Čo by proti nim zmohol sám, ak by nás napadli?" Pokrútila hlavou a obzrela sa za Camom, ktorý stál opodiaľ a sledoval okolie. Každý pohyb ho znervóznel, každý zvuk vydesil. A toto mal byť anjel, ktorý nás ochráni? To teda ťažko.
"Pozri sa na neho, veď ani nevie, čo so sebou. Dávame pozor mi na neho, nie on na nás." Snažil som sa jej dohovoriť ale ona si nedala povedať. Znova sa otočila ku mne a pristúpila ešte bližšie, aby nás Cam nepočul.
"Pomohol mi. Keď som krvácala. Nemôžem ho poslať preč. Je to anjel. Ozajstný anjel! Chápeš!"
"Chápem, Lil. Ale nevieme, kde jej môj brat, ani Angela. Nevieme kam vlastne ísť. Čo chceš robiť?" Zostalo ticho. Premýšľala a ja som vedel, že na nič rozumné nepríde. Preto som to skúsil ešte raz.
"Spýtam sa ho na to. Aspoň to skúsim." Ustúpila mi z cesty a sklonila hlavu.
"Dobre teda." Podišiel som k nemu tak ticho, že keď som na neho prehovoril, strhol sa.
"Hej!" Trochu namrzene sa na mňa otočil.
"Áno?" Nadýchol som sa a vysypal to zo seba na jeden krát.
"Počuj, nemohol by si nás vziať hore? Tu to nie je práve bezpečné a doteraz ste nám veľmi nepomohli, ty ani tvoji kolegovia a teraz by sa to fakt hodilo. Aspoň kým nevymyslíme, čo s tou šlamastikou, z ktorej som vás dostal. Hm?" Naklonil hlavu do strany, v tej tme som nevidel jeho výraz tváre, ale určite nebol nadšený.
"Ty chceš, aby som vás vzal do neba?"
"Tak nejak. Je to problém?" Krátko sa zasmial a potom zostal na chvíľu ticho. Ďalšiu otázku adresoval Lil.
"On to myslí vážne?" Keď sme obaja mlčali, pokračoval.
"To sa nedá....Aj keby som chcel." Nečakal som a hneď som vyzvedal viac.
"Prečo?"
"Neviem ako. Úprimne, keby som to vedel, už by som ju tam vzal. To, čo sa deje tam, v tom meste, som v živote nevidel. Poslali ma sem, aby som jej pomáhal, ale je mi ľúto. Neviem, nemôžem vás dostať hore. Mrzí ma to."
"Tak to nemá chybu. Super. A čo tvoji kolegovia, nemôžeš im nejako poslať správu? Zavolať ich, že by nám trochu helfli s tým bordelom? Skôr než ju zabijú?" Počul som Lil ako sa ku mne blíži, konáre jej praskali pod nohami.
"Urobím, čo budem môcť. Ale ...ako by som to...Proste mám nebo dočasne nedostupné. Nepočujem nikoho z nich, čo znamená, že nepočujú ani oni mňa. Uviazol som tu." Vytreštil som na neho oči a pomaly vstrebával tie úžasné novinky.
"Tak to fakt nemá chybu." Počul som Lil ako na mňa zavolala, ale bol som vytočený tak, že som nereagoval. Namiesto toho som pokračoval v preslove ku Camovi.
"Poslali ťa sem, aby si jej pomohol, ale nevieš ovládať svoje schopnosti," znova sa ozvala Lil volajúc moje meno," takmer si ma zabil a nemôžeš sa dostať späť hore? Tak na čo si nám dobrý? Si nám k ničomu!"
"Oli!" Sotva som skončil, Lil zvýšila hlas a skríkla po mne tak, že som sa už musel otočiť.
"Čo?" Podišla až ku mne a vystrela ruku k mestu. Pozrel som tým smerom a zbadal, čo ju tak znepokojilo. Ešte pred chvíľou k nám doliehalo svetlo z pouličných lámp a budov, no teraz všetko zhasínalo. Mesto aj ulice sa ponárali do úplnej tmy a rovnako tak aj my. Mesiac sa skrýval za oblaky a tak sme už okolo seba nevideli takmer na krok.
