"Takže to je celé?" Vrhol na Lucifer neistý pohľad Victor, zatiaľ čo ja som si pchal za opasok nôž.
"Hej. Oliver vás prenesie hore, ak by bol problém, čím skôr mi dajte vedieť. Chvíľu to potrvá, kým sa k vám dostanem. Ale Lil by mala byť schopná postarať sa o vás, ak by bol problém." Uprel oči na ňu a jemne sa jej dotkol, akoby sa bál.
"Neváhaj urobiť, čokoľvek ťa napadne. Dokážeš oveľa viac než ten modrý plamienok. Skús sa s nimi spojiť. Budeme potrebovať každú pomoc." Vysvetlil jej a Lily sa na mňa pozrela s nádejou, že sa od nej nepohnem na krok.
"Zvládne to? Prenos štyroch ľudí nie je jednoduchý. Čo ak bude príliš slabý?" Lucifer sa len pousmial a potriasol hlavou aby Liline obavy zahnal.
"Hovorím ti, neboj sa použiť svoju moc. Okrem toho bude s vami Camael. Hej!" Skríkol na neho. Chlapec bol utiahnutý v kúte a mal sklonenú hlavu. Lucifer do neho tresol päsťou a rázne k nemu prehovoril.
"Vzchop sa! Si predsa anjel! Za mojich čias sme tam takýchto nemali. Nechápem, prečo poslali za ňou práve teba."
"Pomôžem jej." Šepol Cam, sotva sme ho počuli. Lucifer sa k nemu namrzene nahol.
"Čože?"
"Pomôžem jej!" Riekol hlasnejšie a Lucifer kývol hlavou.
"To by som ti radil. Potrebujeme ju."
"Naozaj nechceš ísť radšej s nimi?" Obrátil sa Victor na Angelu. Vzala si od Lucifera nôž a chytila Victora za ruku.
"Nepohnem sa od teba."
"Kam presne ich mám vziať?" Spýtal som sa ho, hľadiac na Lilith.
"Do kostola, najlepšie v jej meste. Je to posvätné miesto, lepšie sa tam spoja."
"Keď prídeme hore, môžeš sa vrátiť domov." Oznámil som Brei ale Lucifer sa zamračil a prešiel okolo nej. Na tvári mala prestrašený výraz, div sa netriasla.
"Nemôže!" Zvolal rázne, Brea sa strhla.
"Prečo?" Nechápavo sa spýtala Lil.
"Jej dom už možno tie potvory zrovnali so zemou. Ale to je teraz jedno. Nie si len tak obyčajná. Cítim to z teba." Upieral na ňu svoje tmavé oči a Brea sebavedome zdvihla hlavu.
"Keď sa vy traja spojíte," ukázal na ne a na Cama," vyšlete hore taký signál, že vás nik neprehliadne. Ak chceš ešte niekedy žiť vo svojom meste v pokoji, radím ti, aby si im pomohla. Možno sa ti za to potom aj odvďačím." Prešiel jej po líci rukou, na tvári mal slizký úsmev. Brea sa znechutene odtiahla a nenávistne na neho pozrela.
"Hocičo, len nech odtiaľto zmiznem."
"Skvelé, tak sme dohodnutý. Oliver, ber si ich. Victor, Angie a Orin idú so mnou. Veľa šťastia." Poprial nám, no len ťažko som veril úprimnosti tých slov. Cam aj Brea k nám pristúpili. Chytili sme sa za ruky a vytvorili tak kruh.
"Veľmi sa nehýbte a rozhodne sa nepúšťajte!" Upozornil som ich, pričom Lil mi venovala povzbudivý úsmev. Zavrel som oči a sústredil sa. Ani som nespozoroval, kedy sme sa preniesli na ulicu. Telo mi oslablo, takmer som padol na kolená. Lil ma okamžite podoprela a bolesť o chvíľu úplne zmizla. Pomohla mi tak rýchlo, ako som to ešte nezažil. Asi sa v nej naozaj skrývalo viac, než sme vôbec tušili.
Rozhliadol som sa okolo a obrátil hlavu za hukotom auta. Poplašné pískanie sa odrážalo od stien budov a rušilo ticho navôkol. Cam a Brea sa pustili, no ja som v dlani stále držal Lilinu ruku. Znepokojene sa na mňa pozrela a ja som jej to musel opätovať. Ulica zívala prázdnotou, okná boli porozbíjané a z niektorých vychádzal dym. Črepy ležali na chodníkoch aj na ceste, odkiaľsi sa ozýval plač a nariekanie. Keby som mohol, šiel by som sa pozrieť, kto to plače. Šiel by som zistiť, koľko ľudí prežilo besnenie tých kostlivcov. Spravil som niekoľko krokov dopredu, zvedavosť mi nedala pokoj. Chcel som nazrieť aspoň na jedno miesto, či tam náhodou nenájdeme niekoho živého. Lil ma potiahla za ruku, aby som to nerobil, ale ja som musel. Naznačil som im, aby zostali na mieste a sám som sa vybral k najbližšiemu výkladu. Bola to reštaurácia. Dym naznačoval, že sa tam zrejme niečo páli. Opatrne som kráčal po rozbitom skle a pritisol sa ku stene, než som nazrel dnu. Muselo to byť rýchle, netušil som, či sa tam niektorí z tých beštií stále neskrývajú. Nadýchol som sa pritisnutý k múru a potom som rýchlo otočil hlavu a pozrel sa dnu. Prebehol som očami po miestnosti a znova sa skryl za roh. Nebol som si istý tým, čo som videl. Musel som sa uistiť, že ma zrak neklame. Opatrne som sa posunul kúsok vedľa a hlavou zastal pred výkladom. Nábytok bol poprevracaný, z kuchyne sa valil tmavý dym. Pred pultom ležalo telo v kaluži krvi. Chýbala mu jedna ruka aj noha. Boli doslova odtrhnuté. Za stolom sedela rodina, všetci mali hlavy zvesené na stole. Rozoznať som dokázal len otca, ktorému sa na krku vynímala hlboká rana. Nasucho som prehltol a presunul pohľad vedľa. Zrejme čašník bol zvláštne prehodený cez okraj pultu. Bolo to vysoko, ako tam mohol takto visieť? Musel by mať nohy vo vzduchu ale váha by telo aj tak stiahla k zemi. Urobil som krok ďalej, aby sa mi posunul uhol pohľadu. Vtedy som si to všimol. Jeho nohy ležali pri stole. Na pulte bola len vrchná časť jeho tela. Nemohol sa na to viac pozerať. Všade bol neporiadok a krv. Odvrátil som zrak a oprel sa o studenú stenu.
