Prológ

444 31 5
                                    

Hľadela som na neho. 

Na môjho drahého Olivera, ktorý sa snažil zaistiť nám bezpečie. 

Tak veľmi sa snažil. 

Malo to vôbec význam?

Pochybovala som o tom.

Kľačal na trávniku a menil zelenú na krvavú červeň zo svojej rany na dlani. 

Bol ochotný obetovať tak veľa.

Pre nás.

Pre mňa!

Milovala som ho nielen preto a bála som sa, že ho tentoraz môžem stratiť nastálo. 

Nechcela som na to ani len pomyslieť, no tá myšlienka mi nedala pokoja. 

Milujem ťa a práve preto to musím urobiť.

Môj drahý Oli.

Snáď ma pochopíš a odpustíš mi...

Volanie serafínyHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin