"Vytvoríme ti ochranné pole. Budeš tak v bezpečí, nemal by sa cez to dostať." Prikývla som na to, čím ma chcel Michael upokojiť. Stále som však na sebe cítila niečí neistý pohľad. Ako inak, patril Olimu. Tentoraz sa o mňa bál viacej ako inokedy. Tomu som sa samozrejme nemohla čudovať.
"Si si istý? Zablokoval vás predsa hore, odstrihol vám príjem na zem a ani ste si to nevšimli, ako máme vedieť, že neurobí to isté s tou vašou ochranou?" Vyletel na neho rozzúrene. Svaly na tvári mal napäté, oči mu len tak horeli. Michael si však zachoval chladnú hlavu a pokojne mu odvetil na otázku.
"Musíme dúfať, že nie je taký mocný. Mal by predsa podvoliť Božej sile. Je to stvorenie pekla. Syn démonov, nijaký démon nemôže premôcť anjela." Oliver sa ironicky uškrnul a neveriacky potriasol hlavou.
"Mal čas na trénovanie. Čo ak sa mýliš? Čo ak...to nevyjde? Čo ak ju zabije?" Jeho hlas sa začínal triasť, rovnako ako jeho ruky. Bol vyvedený z miery a ja som ho chcela uistiť, že sa obáva zbytočne, ale sama som si tým nebola istá. Rútila som sa do jamy levovej a veľmi dobre som to vedela. Ale niekde v mysli sa ozýval hlas, ktorý mi dodával odvahu. Tiché volanie, ktoré neustupovalo, vytrvale ma presvedčialo, že to mám urobiť, že je to jediná možnosť.
"Budeme kúsok od nej. Okrem toho, nechce jej ublížiť. Ak bude hrať jeho hru, neublíži jej. Len s ním musí na chvíľu spolupracovať, kým si premyslíme útok. Len pár sekúnd, aby nič netušil. Chce sa s ňou predsa stretnúť, ako so svojou sestrou. Sú z rovnakej krvi, to je naša výhoda. Nesmie ísť proti nemu, musí si myslieť, že sa s ním chcela stretnúť kvôli jeho matke. To je všetko. Neublíži jej!" Michael vravel presvedčivé slová, ktoré v nás pomaly zabíjali všetky pochyby. Oliver si vzdychol a na pár sekúnd sa odvrátil. Potom sa otočil späť a pozrel priamo na mňa.
"Súhlasíš s tým? Naozaj to chceš riskovať?" Jeho modré oči ma sledovali s ohromným strachom. Uhla som pohľadom a zahryzla si do pery. Bola som pevne rozhodnutá to urobiť, ale stačil jeden jeho pohľad a pochybovala som. Upriamila som zrak na Michaela a chápavo sa usmiala.
"Hneď sme späť." Oznámila som mu a vzala Olivera za ruku do sakristie. Cam sedel v prvej lavici a keď sme prechádzali okolo, vrhol na mňa prosebný pohľad. Brea ho držala za rameno a podávala mu pohár s vodou. Prešmykli sme sa popri nich a zmizli za dverami, ktoré som potichu privrela.
"Lil..." Začal hneď zúfalo, ale ja som ho zastavila.
"Nehovor mi to! Viem, čo mi chceš povedať, viem, čo odo mňa chceš, ale nemôžem! Nemôžem ujsť, nemôžem sa skryť! Musíme ho zastaviť Oli, čím skôr!"
"Pošleme tam Victora, zdrží ho.." Potriasla som hlavou a podišla bližšie k nemu.
"Nie, nebudeme riskovať život ďalších ľudí a už vôbec nie tvojho brata. Michael má pravdu, dokážem ho presvedčiť, aspoň na chvíľu, než sa ku mne dostanete. Hľadá ma, ako svoju príbuznú, nezabije ma. Neublíži mi!" Oliver odvrátil zrak, aby sa mi nemusel pozerať do očí. Celkom ho to ubíjalo, zmenil sa na krehkú sochu, s ktorou by zamával aj najslabší vánok.
"Koľko ráz sa ešte budem báť o tvoj život? Neznesiem to! Ak ti niečo urobí....prisahám, že ho zabijem. Kašlem na tú anjelskú bandu a sľuby. Ak ti ublíži....zabijem ho!" Priložila som mu dlaň na líce a čakala kým na mňa pozrie. Oči sa mu leskli, trasúcimi rukami ma objal okolo pása.
"Toto bude posledný raz! Sľubujem! Budem v poriadku, vrátime sa domov, všetci. Len mi dovoľ urobiť túto poslednú vec! Už len tentokrát!" Priložila som čelo k jeho tvári a zavrela oči.
"Prosím ťa!"
"Netušíš, čo odo mňa žiadaš! Lil...ja nemôžem! Dostal som ťa z rúk smrti toľkokrát! Neviem či to zvládnem znova! Čo ak zlyhám?" Odtiahla som sa od neho, aby som mu videla do očí.
