Oliver mi pomohol postaviť sa a ja som cítila neskutočnú bolesť v lopatkách. Bola som si istá, že znova krvácam. Spod hrotov na chrbte mi prúdila studená tekutina priamo dolu na lem nohavíc. Stisla som mu ruku a rozhliadala sa okolo. Modré plamene šľahali do výšky a spoza nich sa k nám blížili kostlivci. Obklopili modrú žiaru a ja som si nebola istá, koľko času nám zostáva, kým plameň zhasne. Pozrela som Olimu do očí, mal v nich nehu a zúfalstvo. Zem pod nami sa zatriasla a my sme uskočili pred trhlinou, ktorá sa pred nami vytvorila. Otočili sme sa a Oli mi pomáhal dostať sa do kostola. Pochybovala som, či to je dobrý nápad, ukrývať sa pod masou kameňa, ktorý nás môže kedykoľvek zasypať. No inú možnosť sme asi nemali.
"Čo sa deje?" Spýtala sa Angie, keď sme sa vrátili dnu.
"Zastavili sme ich, no neviem na ako dlho." Vysvetlila som jej v krátkosti.
"A čo tie otrasy?" Ozvala sa Brea rozrušene.
"Možno zemetrasenie." Nadhodil Oliver ale Cam pokrútil hlavou.
"To nie je zemetrasenie. Je to niečo väčšie. Niečo zlé." Výraz v jeho očiach mi naháňal hrôzu. Opäť som stisla Oliho ruku, pretože ma zaboleli lopatky a on ma posadil na jednu z lavíc.
"Krváčaš!" Skríkla po mne vydesene Angela a ja som len smutne odvetila.
"Viem. Netráp sa." Neviem prečo to spravil, ale Cam sa pobral ku mne a premeriaval si ma.
"Mohol by som.." S bolestným výrazom som k nemu zdvihla hlavu a potriasla ňou.
"Nie, to nemôžeš." Možno by mi bolo lepšie, ak by mi pomohol, ale aj som sa ho trochu bála potom čo mi povedal Oliver. Netušila som aká silná je jeho moc a on sám to tiež nevedel. Mohol mi nechtiac ublížiť ešte viac a tak som sa radšej odhodlala vydržať ten tlak, ktorý mi z lopatiek vytláčal červenú tekutinu.
Zem pod nohami sa nám znova zatriasla a počuli sme ohromný lomoz. Zostali sme stáť ako sochy, keď sa steny kostola otriasli v mohutnom výbuchu. Na druhej strane, pri dverách sa vytvorila ďalšia trhlina a niekoľko lavíc sa prepadlo do tmy. Angie sa schúlila ku mne a Brea sa otočila na Oliho s vystrašeným pohľadom.
"Čo...?" Nedopovedala svoju otázku. Zem sa prepadala do akejsi diery pred nami a ja som mala pocit, že už som sa na podobný výjav dívala. Zvonku sa ozývali nahnevané výkriky koslivcov, tušila som, že modrý oheň zrejme zhasína.
"Toto je zlé." Riekol ticho Camael a ja som pozrela na jeho zdesený výraz. Kruh pred nami sa rozžiaril červeným svetlom, až k nám dosiahlo jeho teplo. Musela som odvrátiť tvár a tieniť si oči pred tým žiarom. Po chvíli to pohaslo a ja som dala dole ruku. Svetlo sa držalo už len pri zemi a pred nami stál nejaký muž.
"Tuším máte vonku nejakých nedočkavých hostí." Riekol smerom k nám a my s Olim sme otvorili ústa prekvapením. Bol to Lucifer.
"Pohnite sa, inak vás roztrhajú zaživa." Kývol nám rukou, nech ideme za ním. Až teraz som si uvedomila, že stál na vrchnom schode pekelného schodiska, presne takého, akým som schádzala s Victorom, keď sme šli pre Oliho.
"Máme ísť s tebou dolu?" Štekol po ňom Oliver s nechápavým výrazom.
"Hmm. Hej. A čo najskôr. Tie svine vonku už sa dostali cez vašu malú ochranu. Trocha anjelského ohňa im neublíži až tak. Pohnite sa!" Ozvalo sa búšenie na dvere a krik sa rozšíril aj po stranách kostola. Nemali sme inú možnosť. Oli mi pomohol vstať a bežali sme za Luciferom. Angie nerozmýšľala a utekala pred nami, keď videla, že nám nič iné nezostáva. Brea a Cam trochu váhali. Cam dokonca zastavil na okraji jamy a ja som na neho zakričala s prosebným pohľadom.
