THE RED GAME / FF

kapitola 1. Nečakané zoznámenie

   S vďačným výdychom vojdem do prázdneho kupé, ktoré som našla na konci vlaku. Zatvorím za sebou dvere, kufor hodím na policu nad sedadlami, a spokojne si na jedno sadnem.
   Samota mi nerobí problém, som zvyknutá. V kupé je ťažký vzduch a tak otvorím okno, cez ktoré hneď presviští vietor a rozveje mi vlasy. Je to dobrá zmena, kedže vo vlaku je pomerne teplo. Nastavím tvár k oknu a slastne zavriem oči. Užívam si vôňu prírody a zvuk rýchlika, roztiahnutá na sedadlách.

,,Prepáč. Dúfam, že nevyrušujeme." rýchlo otvorím oči a posadím sa. Pohľad mi padne na ryšavé dievča vo dverách a som si istá, že sa červenám viac, ako jej vlasy.
,,T-to je v poriadku." vykokcem nakoniec a ona nahodí milý úsmev.

,,Vieš, všade je plno a tak sme si mysleli.." nedokončí vetu, ale ja si domyslím.
,,Jasné, sadnite si." ryšavovláska ihneď vojde do kupé a mne sa naskytne pohľad na chlapca za ňou.
   Na jeho tvári niet stopy po nejakej emócii, jeho ľadové oči prekrývajú mastné čierne vlasy, ktoré ma na chlapca nezvyčajne dlhé. Jeho pokožka je bledá, zvýrazňuje ju hlavne čierny hábit, ktorý si už stihol obliecť.
   Venuje mi len letmý pohľad a už si sadne vedľa dievčaťa, ktoré sa usadilo oproti mne. Stále zahanbená sa na nich iba trápne usmejem a sklopím pohľad na svoje topánky. Okienko som už stihla privrieť.

,,Ja som Lily. Lily Evansová." prehovorí nakoniec ryšavovláska, teda Lily. Pozriem sa do jej svetlých zelených očí, ktoré lemuje jemná riasenka. Slabý makeup neukryje jej pehy, ktoré posypávaju aj jej plecia. Žiarivý úsmev, ktorým odhalí svoje zuby, ma donúti usmiať sa tiež.
Príjmem jej ponúkanú ruku a zatrasiem ňou.
,,Ja som Madison Aurellová. Ale prosím, len Mad." Lily prikývne a rukou poukáže na chlapca.
,,A toto je môj kamarát, Sev." usmeje sa naňho a mňa prekvapí, keď jej Sev opätuje vrelý úsmev. Len kamarát?
,,Severus Snape." ani mi nepodá ruku, iba odmerane prehovorí, študujúc ma očami. Pod jeho skúmavým pohľadom mierne zneistím, pretože nie som zvyknutá na chlapskú pozornosť.

Sťažka prehltnem a pokúsim sa na tvári vystrúhať úsmev.
,,Teba som si tu nevšimla." pokračuje Lily, a ja viem, že to nemyslí ako urážku.
,,Ale pripadáš mi sympatická." žmurkne na mňa a spolu sa zasmejeme. Trochu sa uvoľním a spustím napnuté plecia.
,,Vieš, je to dobrá zmena. Už mi ten Potter a jeho partička bláznov brnkajú na nervy." skrčí tvár do znechutenej grimasy a chrbtom prstov si poklope po hlave.

,,Myslíš Záškodníkov?" začudovane sa spýtam. Vačšinou sa ľudia dožadujú ich pozornosti, nie ňou opovrhujú. Mne pripadajú príliš pobláznení, tak ako Lily spomenula.
,,Hej." vypľuje Sev až nadskočím kvôli jeho ostrému tónu v hlase.

Lily naňho ustráchane pozrie, ale on sa pozerá na mňa.
,,A-aha." zmôžem sa iba na krátku odpoveď.
,,Sú to ešte decká. Nemajú rozum. Ale ty ich určite poznáš." veľavýznamne sa na mňa zadíva Lily, ktorá sa zo Sevovho výbuchu spamätala skôr než ja. Na znak súhlasu prikývnem.
,,Ale ja ich poznám viac, ako len zo školských klebiet." zmorene si vzdychne.
,,Bohužiaľ." zasmejem sa nad jej úprimnosťou a lepšie sa usadím v sedadle. Stále na sebe cítim Sevov pohľad, ale snažím sa nevšímať si to.

   S ukecanou Lily hodina vo vlaku ubehne rýchlo, zatiaľ sa navzájom spoznávame. Dozvedela som sa aj niečo o jej veľkej rodine, ktorú nadovšetko ľúbi. Ja sa téme 'rodina a vzťahy v nej' vyhýbam. Nemám o nej čo povedať, som jedináčik a moji rodičia sú náboženský fanatici, ktorý by ma najradšej šupli do kláštora.
   Ani Sev nie je až taký zlý, ako som si myslela. Po pol hodine sa uvoľnil a správal sa normálne, zapájal sa do konverzácie a vždy sme sa zasmiali na jeho humore.

Práve sme sa smiali na Lilynom zážitku z prázdnin, keď sa dvere do kupé otvorili.
,,Ahojte cukrúšikovia." prehovorí madam Guverézová, milá staršia paní, ktorá obsluhuje chrabromírsky vozeň už od prvej triedy.

,,Dobrý deň, madam." odzdravíme ju naraz a naše pohľady ihneď spočinú na vozíku plnom chutných sladkostí. Ako na povel mi zaškvŕka v bruchu, načom sa všetci zasmejeme. Vyberiem si čokoládové žabky - moju obľúbenú sladkosť už od prvej triedy, ktoré si kúpim aj do zásoby. Lily si zoberie Bertíkove fazuľky každej chuti, ktoré ja nemám rada, odkedy som tam našla chuť smradľavých ponožiek, nemohla som celý deň ani otvoriť ústa. A to som počula, že chudák Frank Longbottom schytal chuť sopľa.

Lily si všimne môj znechutený pohľad a z ústami plnými fazuliek prehovorí:
,,Mad, nepozeraj na mňa, ako na sebevraha." pretočí očami, ale stále s úsmevom na tvári.
,,Keď si ich dáš viac, necítiš jednu chuť tak silno. A je to vec sugescie, keď si povieš: čo ťa nezabije, to ťa posilní." známy výrok prednesie so znaleckým ukazovákom vztýčeným dohora, načo pokrútim hlavou, snažiac sa udržať vážny výraz, zatiaľ čo sa Sev ticho chichoce s rukou na ústach.
,,Jasné, beriem si to k srdcu." žmurknem na ňu a pozriem sa na Seva, ktorý sa napcháva nejakými muffinami, rozvoniavajúcimi po celom kupé. Sev si môj túžobný pohľad všimne a milo sa usmeje. Zahreje ma pri srdci zíjstenie, že som si získala jeho dôveru.

,,Chceš?" už mi podáva jeden z čokoládových muffinov, no napriek veľkým protestom čuchových a chuťových buniek, slušne odmietnem. Len pokrčí plecami a zahryzne sa doň sám.
   Zatiaľ čo sledujem, ako sa napcháva, Lily mu plesne po hlave a Sev sebou od prekvapenia trhne.
,,Ješ ako prasa!" napomenie ho s hravým úsmevom. Sev sa usmeje tiež, zotrie si rukávom čokoládu okolo úst a pokľakne pred chechtajúcu sa Lily. S očakávaním sa nahnem dopredu, aby som mala výhľad do Sevovej tváre.

,,Odpusťte mi moju netaktnosť, krásna pani. Už sa to viac nezopakuje." pobozká ju na ruku a zahľadí sa jej uprene do očí. Lily, celá červená pekne splývajúca s vlasmi, pretočí očami.
,,To si mi sľúbil aj minule, pamätáš?" zdvihne obočie, kým sa Sev premiestni späť na svoje miesto.
,,Ale vtedy som to nemyslel vážne." odpovie jej s kľudom.
Lily si pobúrene odfúkne.
,,Tak to je dobré vedieť!" a na to sa už rozosmejeme.

Myslím, že tento rok to také hrozné nemusí byť.