,,Prečo si mi to nepovedal hneď?!" prudko otvorím dvere a rýchlo zídem schody až ku vešiaku s kabátmi.
,,Kam ideš?" ignoruje moju otázku a reaguje na moje obliekanie sa. Upravím si golier svojho kabátu a cez zrkadlo sa pozriem na Jamesa, ktorý sa začne automaticky tiež obliekať. Nenamietam, veď ho potrebujem.
,,No predsa k Charynym rodičom. Musíme zachrániť Lily aj ju, a začneme nimi." ozrejmím mu, ale on pokrúti hlavou:
,,To nie je dobrý nápad. Cez deň je väčšia pravdepodobnosť, že nás chytia."
,,Jediný zlý nápad bol ten, keď si mi nepovedal, že Lily zmizla!" obviním ho a on sa na mňa iba ospravedlňujúco pozrie, no už zostane ticho. Vyjdeme z dverí a potichu prejdeme do malého kúta, kde James aktivuje Záškodnícku mapu.
,,Tadiaľto." zavelí a zdvihne hlavu od papiera. Pomaly ho následujem s prútikom v ruke a stále sa obzerám okolo seba. Srdce mi bije o stošesť, ruka, v ktorej zvieram prútik, sa mi nekontrolovateľne trasie. A James? Ten presne naopak! V očiach mu zase poletujú tie iskierky radosti, je plný energie a nestresuje vôbec tak, ako ja. Dôjdeme až do malej uličky, kde James pobozká na líce starú dámu v obraze a ona s prívetivým úsmevom povolí obraz, ktorý zájde do steny a mne sa naskytne pohľad na veľkú chodbu. Páchne plesňou, všade sú pavučiny a je osvetlená iba fakľami, ktoré sú umiestnené ďaleko od seba. Strasiem sa.
,,Ako z hororu!" James sa ku mne nechápavo otočí.
,,Horor?" zvraští čelo nad týmto mudlovským slovom. Pohodím hlavou.
,,Á, to je taký druh filmu." vysvetlím v rýchlosti.
,,Čo je to film?"
,,To je jedno. Potom ti to poviem, už poďme!" postrčím ho do chodby a vojdem tam hneď za ním. Keď sa za nami ozve zabuchnutie obrazu vyplašene vykríknem a hodím sa Jamesovi okolo krku. Ten sa skoro prekotí dozadu, vďaka fakli však udrží rovnováhu.
,,Aurellová!" skríkne pošepky.
,,Čo chceš, Potter?" vybafnem naňho, tlačiac ho dopredu.
,,Zase sme u priezviskách?" vzdychne.
,,Ty si začal." pripomeniem mu.
,,To bolo tak automaticky, moc som nadtým nerozmýšľal, kedže si sa ma takto prepadla!" obviní ma a ja si nazlostene založím ruky na prsiach.
,,Zľakla som sa!" braním sa. James sa iba zasmeje a pokrúti hlavou.
,,Čo krútiš hlavou?" oborím sa naňho. On iba zdvihne ruky do obranného gesta.
,,Prepáč."
,,Nie, odpovedz mi!" aktuálne si vybíjam všetky pocity na chudákovi Jamesovi, ale potrebujem to zo seba dostať von.
,,Prečo-" som umlčaná jeho perami, ktoré sa jemne obtrú o moje.
,,Čo to rob-" opäť mi daruje sladký bozk a ja sa snažím byť nahnevaná, ale pri ňom sa to proste nedá.
,,Aghr!" zaskučím, ale už mu bozky opätujem. Lenže tentoraz sa odtiahne on.,,Musíme si predsa švihnúť, nie je tak, Maddie?" odvôvodní svoj čin sladkým hláskom a ja sa zamračím. Použije presne moje slová, takže stratím argumenty a iba ho potichu následujem. Zrazu nečakane zastaví a ja doňho skoro narazím. Otočí sa na mňa so zrakom na mape.
,,Je tu jeden problém." zamračí sa na papier a potom presunie pohľad na mňa. Spýtavo nadvihnem obočie.
,,Východ z Bradavíc je len jeden. A to hlavná brána." objasní mi.
,,A čo ten, ktorý sme použili minule?"
,,Myslíš ten do Rockvillu? Ten po našom podarenom vlámaní uzavreli." zakusnem si do pery a rukami si zúfalo vojdem do vlasov, za ktoré neskôr zaťahám.
,,Čo teraz?" spýtam sa po chvíli ticha.
,,Táto chodba by nás mohla dostať až do miestosti s bránou, lenže tam sa najviac pohybujú učitelia a je dosť pravdepodobné, že tam stretneme nášho milého vrátnika s mačičkou." v inej situácii by som sa aj zasmiala nad Jamesovým pokusom odľahčiť atmosféru, ale momentálne riešim veľmi ťažký problém.
,,Lily by to pre mňa urobila." zašepkám.
,,Tak pre Lily?" James mi podá ruku a ja sa na ňu nerozhodne zahľadím. Nakoniec isto vyhlásim:,,Pre Lily!" a vložím svoju ruku do Jamesovej.
***
Po špičkách vyjdeme do prázdnej chodby a pre istotu si prezrieme každý jej kút. Prehltnem strach a rukou naznačím Jamesovi, aby ma nasledoval. Poslúchne a spolu si to namierime rovno k bráne.
,,Ako to otvoríme?" tak toto som nepremyslela. Úplne som zabudla na to, že brána má nejaký kód.
,,To nechaj na profesionála." James si predo mňa frajersky stúpne a sústredene sa zadíva na zložité tvary na bráne. Pomaly nimi mzačne niekoľko krát otáčať, posúvať a naťahovať. Mechanizmus sa rozpohybuje a už sa zdá, že sa každú chvíľu otvorí. Keď v tom prestane. Spýtavo sa pozriem na Jamesa a on sa na mňa panicky otočí.
,,Zaseklo sa to. Chvíľu potrvá, kým sa otvorí." vyjavene naňho ostanem civieť.
,,Č-čože?! Nemáme čas!" chystá sa mi odpovedať, ale keď sa pozrie za mňa, stuhne. Jeho výraz, hruď a ústa sa prestanú pohybovať a ja sa zmätene otočím. Najprv nič neuvidím, ale potom započujem tiché mňauknutie, ktoré sa ale ozve po celej chodbe. Pomaly presuniem zrak na škaredú vrátnikovu mačku a zblednem.,,Chcú utiecť! Stojte, vy ohavné decká!" James ma postrčí dopredu a mne sa konečne opäť dostane cit do nôh a rozbehnem sa za ním. Krivkajúci Filch neprestáva kričať na celý hrad a beží za nami. Vojdeme do tajnej miestnosti, ale už za sebou nestihneme zavrieť stenu. Ozvena hlási každý náš krok, takže nás nájde aj tam.
,,Poď za mnou!" skríkne James spoza ramena a vyjde pomocou obrazu na chodbu. Je prázdna, nikto nám nezavadzia pri úteku. Ledva lapám dych, ale strach mi nedovolí zastaviť. Míňame chodby, no nevieme striasť Filcha, ku ktorému sa pripojili aj další profesorovia. Zahneme do ďalšej chodby. Slepá ulička.
,,Sakra! To nie, nie, nie!" zúfalo vykríknem a začnem dookola krútiť hlavou. James vyberie z tašky, ktorú zobral so sebou, známu látku.
,,Super! Ty myslíš na všetko!" mám chuť ho od radosti vybozkávať, ale nie je čas. Podá mi neviditeľný plášť a ja sa naňho nechápavo pozriem.
,,Vedia, že sme tu. Ak by sme sa pod ten plášť schovali obaja, vedeli by, že sme ho použili. Ale..ale ak tu ostanem a ty utečieš, máš šancu sa dostať preč. Brána sa zachvíľku rozpohybuje." neveriacky pokrútim hlavou.
,,Nie, to neurobím. A čo ty?" smutne sa na mňa usmeje.
,,Nejako to u nich obkecám."
,,Môžu ťa vyhodiť zo školy!" zamietnem rázne jeho nápad.
,,Choď ty! Ja tu ostanem, bude to môj prvý prehrešok, u mňa je aspoň šanca." odstrčím jeho ruku ku nemu.
,,Maddie, nie." povie jemne. Oči ma začnú nepríjemne štípať pod náporom sĺz.
,,J-ja ťa tu nenechám!" protestujem plačlivo.
,,N-nemôžem!" vzlyknem. Podíde ku mne a položí mi svoje ruky na moje mokré líca.
,,Ja viem, ja viem." neviem, či to je len mojim zastretým zrakom, alebo Jamesove oči sa naozaj zalesknú. Falošne sa na mňa usmeje a pomaly položí hebkú látku na moje trasúce sa ramená.
,,Buď silná. Nájdi Lily a Charity! Ty to dokážeš!" povzbudí ma a ja pokrútim hlavou.
,,Poď so mnou, prosím." prerývane sa nadýchnem a zaprosím. Zmizne mu úsmev z tváre a pevne schytí látku do rúk. Predtým, než ma celú zakryje, mi položí svoje pery na moje čelo a tam ich chvíľu nechá. Keď sa odtiahne, prehodí mi plášť cez hlavu a odstúpi odo mňa.
Presne v ten moment do uličky vojde Filch s profesormi a zdvihne ukazovák, obviňujúc Jamesa:
,,Chcel utiecť, darebák jeden!" jeho škrekľavý piskot ma až zabolí v ušných bubienkoch.
,,Aj ja vám prajem pekný deň, milí kamaráti!" odzdraví sa so širokým úškrnom, načo ho už pevne schytia, až tupo dopadne na zem. V duchu zhíknem a snažím sa nevkročiť do tej hroznej scény predo mnou.
,,Vstávaj!" zasyčí Filch chladne a surovo postrčí Jamesa do chôdze. Potlačím vzlyknutie, ktoré sa mi z hrdla tlačí von. Dám si ruku pred ústa a sledujem, ako ho odťahujú.
Keď prechádzajú okolo mňa James potichu, tak, aby som ho počula iba ja, zašepká tri slová, ktoré mi dodajú silu a nádej:,,Milujem ťa, Maddie."
A už zmiznú za rohom. Potiahnem nosom, zotriem si slzy z líc a zhlboka sa nadýchnem. Pre Lily a pre Jamesa. Zatnem ruky v päsť a rozbehnem sa rovno ku bráne, ktorá sa už začína zatvárať. Rýchlo cez ňu prekĺznem a s úľavou sa započúvam do spevu vtákov. Okamžite ma ovanie chladný vánok a ja sa ešte viac zababuším do kabátu. Cez hory v horizonte si cestu prediera poludňajšie novembrové slnko, ktoré sa odráža na hladine jazera pred Bradavicami. Než vykročím ku jednej z lodiek, posledný krát sa obzriem na školu, ktorá mi zmenila život. Posledný krát si spomeniem na ľudí, kvôli ktorým toto robím. A vykročím vpred.
Noooo?? Čo na to hovoríte? Chúdak James, ale nebojte sa, zo scény nezmizol nadobro! ;) Len potrebujem do jednej časti nechať Med samú! :DD
VOCÊ ESTÁ LENDO
THE RED GAME / FF
FanficPosledný rok v Bradaviciach, posledný rok s čarami a kúzlami.. Pre Madison Aurellovú je to niečo, ako rozlúčka, pretože svojím zatrpknutým rodičom sľúbila, že nadobro skoncuje s čarami, keď dokončí štúdium. No veľký problém nastane vtedy, keď sa sk...