THE RED GAME / FF

kapitola 9. S pravdou von

  Od raňajok som Pottera nevidela, hoc som sa ho snažila vyhľadať a porozprávať sa s ním, nebolo o ňom ani sluchu ani chýru. Z jednej strany mi lichotilo, že žiarli, ale z druhej strany to podľa mňa preháňal. Veď som sa s Theom iba rozprávala.

,,Zem volá Madison!" prebudí ma Lily z tuhého rozmýšľania a zamáva mi s rukou pred tvárou. Zaklipkám očami.
,,Vôbec ma nepočúvaš!" vytkne mi.
,,To nie je pravda." namietnem, ale potom sa zarazím.
,,Len..ehm, čo si hovorila?" s povzdychom sa zasmeje. Iba sa na ňu kajúcne pozriem, keď prehovorí:
,,Pri raňajkách si hovorila, že existuje aj iná možnosť, ako sa dostať k Charitynym rodičom." ihneď prikývnem, zasvätená do témy.
,,Hej," prisvedčím, ,,Záškodnícka mapa." dodám jednoducho.
,,Ale tú nemáme." namietne zmätene Lily.
,,My nie, ale Potter áno." žmurknem na ňu s tajomným úsmevom, celá vzrušená z ďalšieho dobrodružstva.
,,A ako mu ju chceš zobrať? Stráži ju ako oko v hlave."
,,On mi ju dá." prikývnem, aby som potvrdila pravdivosť svojich slov.
,,A to chceš urobiť ako?!" spýta sa ma, trochu nahnevaná z jej nevedomosti.
,,No spýtam sa ho, čo ako." pokrčím plecami a vybalím si na stôl všetky knihy.
,,Potter mi ju už ukázal, podľa mňa to nebude nejaký veľký problém." zašepkám neisto so strachu z Lilynho zareagovania.
,,O čom neviem, Mad?" podozieravo si ma prezrie. Ťažko prehltnem a zakusnem si do spodnej pery.
  Ale už nestihnem odpovedať, pretože do triedy sa začnú hrnúť Slizolinčania, spolu so Sevom, ktorý vstúpi do triedy ako posledný. Keď si nás všimne, usmeje sa a zamáva nám. My ho napodobníme a on nám ukáže lavicu, do ktorej si chce sadnúť.
,,Nevadí ak dneska budem sedieť so Sevom?" opatrne sa ma spýta Lily.
,,Samozrejme, že nie. Bež za ním!" oslnivo sa na mňa usmeje a už fičí za Sevom. Trochu mi aj odľahne, kedže som sa vyhla spovedi, ktorá by ma inak čakala.

  Do triedy vojde profesorka Merrythoughtová, prvú hodinu máme obranu proti čiernej mágii. Vždy ma to bavilo a som v tom aj dobrá. Učiteľka ma má rada, takže ďalšie plus pre mňa.
,,Sadnite si." kývne a po celej triede sa ozve zvuk vŕzgajúcich stoličiek a následne šum žiakov.
,,Ticho, poprosím, ticho!" zatlieska dominantne rukami a pokračuje, až kým sa všetci neupokoja.
,,Predstavovať sa dúfam nemusím, takže prejdeme rovno k učivu. Dnešnú hodinu budeme-" učiteľku preruší otváranie dverí, načo nahnevane pozrie na votrelca.
,,Prepáčte pani profesorka." prehovorí Potter a daruje ležérny úsmev celej triede, načo polovica dievčat zavzdychá. Pohľadom doslova žiadam o jeho pozornosť, no on ma úspešne ignoruje.
,,Dnes vám to prejde bez trestu, pán Potter, kedže je prvý deň školy. Ale nech sa to už neopakuje!" musím zadržať smiech, čo nepozná Pottera? Ten bude meškať vždy! Profesorka ho pošle sadnúť si a ja si uvedomím jednu vec. Všetky miesta v triede, okrem tých slizolínskych, sú onsadené, až na to vedľa mňa. Veľmi ma to poteší, ale keď zbadám Potterov znechutený pohľad sklopím oči na lavicu predo mnou. Keď si sadne, profesorka pokračuje:
,,Takže na dnešnej hodine si zopakujeme učivo s minulého ročníka, aby som vedela, na akej úrovni sa nachádzate." triedou sa ozvú nesúhlasné protesty. Profesorka, akoby si to nevšimla, ďalej rozpráva:
,,Táto skúška bude v podobe súboja medzi dvoma čarodejníkmi. Súperov vyberám ja. Ide o základné kúzla, možte použiť iba útočné, obranné a ochranné. Všetkým jasné?" nadvihne jedno obočie a my prikývneme.
,,To som rada. Takže, prvá dvojica," pozrie sa do papierov a keď k nám opäť zdvihne zrak, jej oči vyhľadajú osoby, ktoré vyzve:
,,Severus Snape a Theo Nott." obidvaja sa ihneď postavia a prejdú až pred tabuľu. S očakavaním si prezriem ich tváre. Sev nie je príliš nadšený, aj keď mu obrana proti čiernej mágie ide a Theo sa tvári ľahostajne. Keď zachytí môj pohľad, frajersky na mňa žmurkne. Celá sčerveniem a pre istotu sa pozriem na Pottera, no naštastie si nič nevšimol.
,,Do základných pozícii!" skríkne na nich profesorka radostne, asi jej cez prázdniny chýbali takéto súboje. Obidvaja poslúchnu a trieda začne hneď skandovať mená. Celý Slizolín Theovo, niektorý sa dokonca postavia zo stoličiek. Aj viaceré chrabromilčanky fandia jemu, len ja s Lily sa snažíme prekričať triedu. Skáčem na mieste a zbesilo hulákam, načo Potter iba nesúhlasne pokrúti hlavou, oprie sa o stoličku a založí si ruky na prsiach.

,,Imobilus!" vykríkne Theo, ale Sev ho s ľahkosťou odrazí a pošle po ňom iné zaklínadlo:
,,Petrificus Totalus!" Theo ihneď znehybnie a vystrašene sa zahľadí na Seva. Trochu sa uškrniem, kde je teraz jeho frajerstvo? Vystrie ruku a s prútikom namieri na Thea.
,,Relacio!" už čakám, že všetko skončí, ale zrazu Theo vyšle po Sevovi protizaklínadlo. S pootvorenými ústami sledujem prekvapeného Seva. Theo to využije a vykríkne:
,,Expelliarmus!" a Sevovi vypadne prútik z ruky, tým pádom súboj končí a víťazom sa stáva samoľúbo škeriaci sa Theo. T-to nie je možné! Veď on Seva oklamal! Hral zmrazenie! Veľmi prefíkané.. V duchu mu darujem tiché, bezvýznamné uznanie.
  
  Ani sa nenazdám a profesorka vyberie ďalších dvoch súperov. Dobrá chvíľa na pokec s Potterom.
,,Potter." začnem, ale on si ma nevšíma.
,,Žiarlivka." pokrútim hlavou, obviniac Pottera.
,,Čo?!" vystrie sa na stoličke.
,,Ja nie som žiadna žiarlivka!" obhajuje sa a s nahnevaným pohľadom do mňa prepaľuje dieru.
,,Tak prečo ma ignoruješ?" spýtam sa ho s taktiež nahnevanou tvárou.
,,Videl som, ako sa objímate." zašepká a s bolestnou grimasou odo mňa odvráti zrak.
,,Myslel som, že ten bozk pre teba niečo znamenal.." Zrýchli sa mi tep a ihneď pokrútim hlavou so slzami štastia v očiach.
,,Jasné, že znamenal!" skríknem, no kedže celá trieda vykrikuje, nikto si to nevšimne.
,,A potom prečo si flirtovala s hentým Theom?!" vybafne na mňa.
,,Čože? Ja som s ním neflirtovala! Skoro som spadla na zem a on ma zachytil, to je všetko!" bránim sa, neveriac svojim ušiam.
,,To ti tak verím! Videl som, ako sa naňho usmievaš!" pobúrene krútim dookola hlavou.
,,Ako sa usmievam?! Keď si si všimol, ako sa usmievam, prečo si si nevšimol, čo k tebe cítim?! Že mám o teba záujem?!?!" gestikulujem rukami, bezhlavo kričiac.
,,Čo cítiš ku mne?! Asi ťažko by som si niečo všimol, kedže sa ti páči Theo!" taktiež už huláka. Stratím nervy a vykríknem:
,,Preboha, Potter, oňho som sa v živote nezaujímala! Milujem teba, ty debil!" vyletí zo mňa skôr, než si to stihnem poriadne premyslieť a ja to hneď oľutujem.
   Obaja stíchneme a ja so strachom sledujem jeho reakciu. Prekvapene zažmurká očami, a to je všetko. Neviem, či vôbec chcem vedieť, čo si myslí. Čo keď necíti to isté ku mne? Teraz ma odmietne a ja s ním už nikdy neprehovorím? Veď miluje Lily. Viem len jedno, ak ma odmietne, zlomí ma to. A to nemôžem dopustiť.

  Neposlušnú slzu, ktorá mi stečie po líci, si rýchlo zotriem rukávom hábitu, ale je to na nič, kedže mi začnú okamžite tiecť ďalšie. Neplačem nahlas, iba mi ticho tečú slzy z očí, ktoré mi zatarasia pohľad na Pottera. Keď zazvoní a profesorka skončí hodinu s tým, že nabudúce pokračujeme, čo najrýchlejšie vyskočím z lavice, hodím knihy do tašky a vybehnem z triedy.
   Za sebou počujem krik Pottera, ale neotáčam sa a ani nezastavujem. Bežím ďalej so slzami v očiach a zastavím až vo svojej izbe, kde sa hodím na posteľ a obíjmem svoj vankúš. Veľmi chcem plakať, ale niečo mi v tom prekáža. Bolo by ľahšie, kebyže vylejem svoje pocity, takto ich v sebe len dusím a to bolí ešte viac.
  Zahryznem do vankúša a začnem búchať rukami do matracu.
,,Hlupaňa!" skríknem hystericky.
,,Hlupaňa! Sprostá hlupaňa!"

***

,,Takže ty si Potterovi povedala, že ho miluješ, potom si utiekla a už si ho dnes nevidela?" zopakuje po mne prekvapene Lily, sediaca na kraji postele. Po mojom vyznaní som sa schovala do izby a neprišla ani na vyučovanie. Lily profesorom povedala, že mi prišlo zle a po všetkých hodinách ma našla takto v izbe.
,,Tak toto... Uff! Je toho príliš veľa, pochop." pozrie na mňa a ja na nej vidím, ako sa snaží tie nečakané informácie vstrebať.
,,Mala si mi o tom povedať hneď, ako si to zístila." prehovorí napokon s miernou výčitkou v hlase.
,,Prepáč." hodím po nej ospravedlňujúci pohľad a potiahnem nosom. Lily ku mne prejde a objíme ma.
,,Odpustené. Len mi vadí, že si mi to ako kamarátke nepovedala." objatie jej opätujem.
,,Ale ani ty si mi nič nepovedala o tebe a Sevovi." radšej zmením tému, už som vyčerpaná z toľkej ťažkosti na srdci. Lily si povzdychne.
,,Je to zložité, vieš." prizná a odtiahne sa.
,,Sama neviem, čo medzi nami je." skormútene skloní hlavu a ja sa natiahnem, aby som jej mohla stisnúť ruku v tej mojej.
,,Dúfam, že to čoskoro zistíš." povzbudím ju, aj keď jej moc poradiť v tomto nedokážem.
,,Už je večer, nechám ťa tak. Po takomto dni si musíš poriadne pospať! Ráno ťa čakám pred obrazom o pól deviatej, okej?" prikývnem a s úsmevom sa rozlúčime.

  Aj keď si myslím, že túto noc sa veľmi nevyspím, zavriem oči a zničene sa zakryjem až po uši perinou. Vyfúknem vzduch z pľúc a predstavím si Pottera, ako mi vyznáva lásku. Bojím sa, že som v tom až po uši.

Muhahahaháá! :D Už mám premyslený celý príbeh, ja jediná viem, ako to skončí! 0:-) Som hrozná, viem.. Ale tak musia byť aj nejaké komplikácie, aby sme to trocha okorenili! ;))