THE RED GAME / FF

kapitola 8. Nevyspatý Potter

Ak si niekto niekedy myslel, že láska je jednoduchá, mýlil sa. Po jej vyznaní prídu vždy tie pochybovačné otázky, stresy a podobné veci. A milovať Pottera? To je ešte zložitejšie.

Hneď, ako sme prišli do prefektskej klubovni ma Potter opatrne položil na gauč. Sadol si vedľa mňa a podrobnejšie si prezrel moje zranenie.
,,Nie je to také vážne. Pár dní a zabudneš, že sa ti vôbec niečo stalo." skonštatuje po chvíli, načo iba jednoducho prikývnem.
,,Ale pre istotu s tým niečo urobíme." žmurkne na mňa a už je preč. Vzdychnem a vyčerpane si opriem hlavu o operadlo gauča. Zatvorím oči, počúvajúc blkot ohňa v kozube.
Gauč sa na druhej strane prehne.
,,Spíš?" zašepká Potter.
,,Nie, ale o chvíľu asi zaspím." nahlas zívnem a pozriem sa na Pottera. Vyťahuje prútik z kapsy a zašibrinkuje s ním nad mojím kolenom.
,,Ferula!" noha sa mi vyzdvihne do vzduchu a hneď sa okolo nej obmotá obväz, ktorý začne vyliezať z konca prútika. Potterovi darujem vďačný úsmev.
,,Niekto sa tu cez prázdniny učil." podrýpnem so zdvihnutým obočím.

Pretočí očami.
,,Za koho ma máš, Aurellová? Ešte aby som si zabíjal prázdniny učením!" zasmejeme sa, aj keď ja som presne to robila.
,,Moja mama je doktorka." upresní.
,,Vážne? To som nevedela."
,,O mojej rodine nevieš skoro nič." mykne plecom, ,,Vlastne nič."
,,Tak mi o nej niečo povedz." vyzvem ho a s očakávaním sa pomrvím na gauči. Potter sa zahľadí do kozuba, akoby tam niečo videl, a začne rozprávať:
,,Milujem svoju rodinu. Som jedináčik, ale mám dvoch bratrancov. Jeden je odo mňa starší a druhý je ešte len malý krpec s dudlom." zasmejem sa nad Potterovým výberom slov a on po mne mihne očkom.
,,Otec je aurorom. Keď vyrastiem, chcem byť taký, aký je on. Čestný, milý, múdry a spravodlivý.. Chcem mať rodinu," jeho oči sa zrazu premiestnia na mňa a ja zatajím dych,
,,Milujúcu manželku a syna, ktorý bude najlepší v metlobale. Po mame by zdedil múdrosť a krásu, pretože krajšiu ženu som ešte nikdy nevidel." jeho hlas sa pomaly zníži až do šepotu, takže sa musím trochu predkloniť, aby som ho počula. Stále ma prepaľuje neistým pohľadom, akoby mi práve zveril najväčšie tajomstvo a teraz sa bál, ako zareagujem. Oplácala som mu pohľad, keď som sa konečne zmohla k slovu:
,,Hovoríš, akoby si tú ženu svojich snov už poznal. Vieš, kto to je?" spýtam sa opatrne, pretože naňho teraz nechcem tlačiť, keď sa mi konečne otvoril.

,,Áno."

***

Zobudím sa na nepríjemné lúče slnka, ktoré si predierajú cestu cez ledabolo zatiahnuté závesy. Nespokojne zamrnčím. Stále som úplne unavená, zdá sa mi, akoby som spala len niekoľko minút.
S ťažkosťami sa nakoniec vytrepem z perín a skontrolujem čas.

8:34

Sakra! Moje telo vystrelí z postele a ja si to behom namierim rovno do kúpeľky. Ako najrýchlejšie sa dá si spravím rannú hygienu a prezlečiem sa do hábitu. Keď už po schodoch schádzam dole ku obrazu, zastaví ma Potterov ospalí hlas, vychádzajúci z jeho izby.
,,Aurellová, zobudíš celé Bradavice. Niekto tu ešte chce spať." a na to pomaly vyjde na chodbu. V inej situácii by som achkala a ochkala nad Potterovými strapatými vlasmi, prižmúrenými očami bez okuliarov a ospalou chôdzou, ale teraz nemám čas.
,,Potter, ak si si nevšimol, je trištvrte na deväť. Ak si nešvihneš, budeš bez raňajok!" nato zabuchnem obraz a už trielim chodbami, ako zmyslov zbavená. Niektorých aj zrazím, načo začnú pobúrene hromžiť, ale ja sa iba ospravedlním a s knihami v rukách si to mierim rovno do Veľkej Siene.

  Zrazu sa potknem o niekoho nohu a moje telo nečakaný náraz vyhodí dozadu. Zatváram oči, púšťam knihy a pripravujem sa na pád. No nič také nepríde, namiesto toho ľahko dopadnem do niečej náruče.
,,Si v poriadku?" ozve sa pri mojom uchu prívetivý, mužský hlas. Otvorím oči a stretnem sa s tými jeho. Má ich čokoládovo hnedé, tajomné a hlboké. Padajú mu do nich čierne vlasy, ktoré majú na ofine blond zakončenie.
,,A-asi áno." odpoviem zmätene a začnem sa rozhliadať okolo seba. Chodba je už prázdna, najvyšší čas ísť do jedálne. Opatrne, za pomoci chlapca, sa postavím a pozbieram knihy zo zeme.
,,Ďakujem." mám v pláne odísť, ale zastaví ma jeho ruka.
,,Počkaj! Ako sa voláš?"
,,Madison." odpoviem stručne.
,,Ja som Theo. Theo Nott." predstaví sa a objíme ma. Nečakala som to, takže mu neohrabané objatie opätujem až neskôr. Keď sa odtiahneme, usmejem sa naňho a rozbehnem sa preč.
,,Rád som ťa spoznal!" ešte za mnou zakričí, ale ja ledva lapám po dychu kvôli behu, takže mu už neodpoviem.

  Roztvorím dvere do Veľkej Siene a pohľadom preletím po chrabromírskom stole. Keď nájdem červenovlasé dievča, sadnem si k nej.
,,Aho- Pre Merlinove fúzy, Mad, vyzeráš, akoby ťa naháňala sama smrť!" zdesí sa na mojom výzore a ja, celá červená, vystrašene zhíknem.
,,To je to až také hrozné?"
,,Čo si robila?" neodpovie na moju otázku.
,,Zaspala som." priznám zahanbene. Usmeje sa a vopchá si lyžičku s jedlom do úst.
,,No," prehovorí, keď dožúva, ,,kým si ty spala, ja som si niečo pozísťovala o Chary od jej kamarátok."
Ihneď ma to zaujme a tak ju pohľadom vyzvem, nech pokračuje.
,,A?" dobiedzam, keď je ticho.
,,A nič." vydýchne sklamane,
,,Oni vedia toľko, čo my. Charity sa im neozvala a ani neprišla na nejakú Summer Party, ktorú si dohodli týžden pred začiatkom školy." poinformuje ma.
,,Ešte sú tu jej rodičia." zamyslím sa.
,,A ako sa k nim chceš dostať? Hlavná brána je prísne strážená a kebyže ťa tam Filtch načape..uff!" zatvári sa kyslo a ja nemôžem nič iné, než súhlasiť.
,,Ale je tu ešte jeden spôsob."  Tajné chodby. Záškodnícka mapa. Potter.
,,Aký?"  Chcem jej odpovedať, keď v tom nás vyruší Blackov hlas:
,,Čaute kočky!"  S Lily si vymeníme otrávené pohlady a obe pretočíme očami.

,,Čo chceš, Black?" ujme sa slova Lily a ja som radšej ticho, tajne dúfam, že si ma nevšimol.
,,Od teba nič, na to tu bude Paroháč. Prišiel som si pokecať tuto s Aurellkou."  Zamračím sa. Moje modlidby, ako vidno, neboli vyslišané.
,,Čo máte vy všetci s tými priezvyskami?" prehovorím nakoniec.
,,Je to cool." odpovie, akoby to bola jasná vec. Uchechtnem sa a pokrútim hlavou.
,,Keď myslíš."  Vyškerí sa ako slniečko na hnoji a zošuchne sa vedľa mňa.
,,Nerád ti kazím tvoje predstavy, ale Tichošľap nemyslí." zapojí sa do rozhovoru Remus, ktorý si spolu s Petrom prisadne k nám. Všetci sa zasmejeme, až na Blacka, ktorý urazene vyšpúli spodnú peru.
,,Ty zas myslíš až priveľa, Námesačník!" vráti mu to a už sa pustia do horlivej debaty, kde zbesilo rozhadzujú rukami.

  Ani si neuvedomujem, že sa rozhliadam po Veľkej Sieni, hľadajúc čierne hniezdo a jasné oči.
,,Kde je Potter?" nedá mi to a spýtam sa.
,,Spomeň čerta.." zamrmle Lily a hlavou kývne na vchodové dvere. Usmejem sa, keď ho tam zbadám. Ale niečo mi tu nesedí. Jeho tvár nezdobí žiaden frajerský úškrn a jeho sklonená hlava mi prekáža vidieť do jeho očí. Vyzerá príšerne. Zhrbený, ako bez života, skrátka nie ten Potter, akého poznám.
,,Čau, Rúženka!" podrýpne s úsmevom Black. Potter konečne zdvihne hlavu a zaškerí sa. Neviem, či sú všetci slepý, keď nevidia, že jeho úškrn je falošný. Prejde až k Lily a na mňa ani nepozrie.
,,Evansová, každým dňom si krajšia a krajšia." zabásni so zamilovanou tvárou a ja zamrznem. Bodne ma niečo v hrudi, ledva dokážem dýchať. Čo to robí? Zrýchli sa mi tep a svoje srdce mi zbesilo bije do hrudníka.
,,Okamžite zo mňa daj tie smradľavé paprče preč, Potter!" zavrčí rozladene Lily a odstrčí jeho ruku, prehodenú cez jej rameno. Iba mykne plecom a pozrie na ostatných.
,,Čaute všetci!'' pozdraví nakoniec aj nás. Všetci odzdravia, až na mňa, pretože ešte stále len lapám po kyslíku.
,,Aurellová." odmerane prehovorí hrubým hlasom. Prečo je taký? Bolestne sa naňho zadívam, očami prosiac, aby prestal, ale on ma odignoruje kamennou tvárou. Akoby si to nikto nevšimol, v tichosti ďalej jeme.

Zachytím Lilyn smutný pohľad, ktorý smeruje niekam za mňa.
,,Kam sa to pozeráš?" otočím sa a zbadám Seva, ktorý sedí na konci slizolínskeho stola, sám. Príde mi ho neskutočne ľúto, mám sto chutí ísť za ním.
   Zrazu kútikom oka zaznamenám nejaký ostrý pohyb. Automaticky sa tam pozriem a zbadám Thea, ako mi zbesilo kýva rukou a kričí pri tom:
,,Madison!" skoro celá Sieň sa otočí na nás a ja sčerveniem od toľkej pozornosti. Slabo mu odkývam a hneď sa otočím k nášmu stolu, preč od všetkých zvedavých očí.
,,Kto to je?" spýta sa zvedavo Lily a skôr, než stihnem odpovedať, Potter prehovorí:
,,Aurellovej nový kamarát!" vypľuje zo seba nahnevane, vstane od stola a s hlasným tresnutím dverí opustí Sieň. Všetky hlavy sa za ním otočia. Nechápem, čo mu dneska je.
,,Tak to bolo čudné!" skonštatuje Black, ktorý sa z Potterovho správania spamätá najskôr.
,,A-asi sa len zle vyspal." pritvrdí nakoniec Remus a všetci sa opäť pustia do jedenia.

Iba ja tam mlčky sedím, skenujúc očami dvere, cez ktoré Potter zmizol.

Vote či koment ma poteší! ❤️
P.S.: na obrázku je Theo, čo naňho hovoríte? 😀