THE RED GAME / FF

kapitola 21. Čudné správanie

Túto časť venujem ZojkaVargov ! Ďakujem za vote! ❤️

Keby ešte niekto chcel venovanie do časti, alebo som nebodaj zabudla na niekoho, kto mi ju ovoteoval alebo okomentoval, napíšte mi! Rada vám venujem ďalšiu kapitolu, ktorá bude mimochodom čoskoro! ;))

,,Len aby bolo jasné, toto nie je žiadne rande! A keby už aj bolo," keď si všimnem jeho nádejný výraz, ihneď zavrhnem jeho predstavy: ,,čo by sa stalo možno iba v tvojom sne." nesúhlasne mu padne obočie nadol, ale ja pokračujem:
,,Tak prečo práve Zakázaný les? Hej, je to originálne, to musím uznať, ale.. Preferujem romantickejšie miestaaaa!" môj hlas sa nakonci vystrašene zakolíše, pretože niekde v diaľke započujem zavíjanie psov. Alebo vlkodlakov, pomyslím si a ťažko preglgnem.
Tom sa iba tlmene zasmeje a mlčky pokračuje v ceste. Povzdychnem si, no radšej ho následujem, tu by som sa naozaj nechcela stratiť. A navyše, keď sa stmieva. Po chrbte mi prejde nekontrolovateľný mráz a rýchlo pricupitám k tajomnému chlapcovi. Neviem, či bol dobrý nápad ísť sem, ale na rozmyslenie je už asi neskoro. Pohybuje sa potichu, úspešne sa vyhýba každej vetvičke pod nohami a každému konáru na strome. Narozdiel odo mňa. Každý môj neistý krok udrie do ticha a ozve sa snáď na celý Rokfort.

,,Sme na mieste." vyhlási Tom po dlhom chodení a prebudí ma z myšlienok tak nečakane, že nestihnem zastaviť v chôdzi a moje trasúce sa telo narazí do toho jeho. Zamrmlem tiché prepáč a porozhliadnem sa skúmavo po okolí. No nič zaujímavé nenájdem, vyzerá to tu ako všade inde v lese. Nechápavo zvráštim obočie:
,,Prešla som polovičku lesa pre toto?" prehovorím pobúrene. Ešte raz sa obzriem okolo seba a absurditu, ktorá vystihuje túto situáciu, sa snažím zaháňať neveriacim chechotom.
,,Si nejaká nedočkavá." podpichne ma hravo, ale ja po ňom hodím zabijácky pohľad.
,,Skazíš všetko čaro prekvapenia!" obviní ma a porazenecky vyzradí dôvod našej schôdzky:
,,Minule som to pokašľal, uznávam." prikývnem, značiac, nech rozpráva ďalej.
,,Pozri, my Lady. Musím potvrdiť aj to, že niečo k tebe cítim," táto konverzácia sa mi začne nepozdávať a ja sa ošijem.
,,Nemusíš to hovoriť." ubezpečím ho s nervóznym úsmevom. Rázne namietne, čím skazí moje pokusy o záchranu situácie:
,,Ale ja to chcem. Viem, že teraz ma nemiluješ, ale časom príde aj to. James ťa už predsa sklamal, nie?" pri zmienke jeho mena mi bolestne zovrie srdce pod ťaživým svedomím. Nemala som tu čo robiť. Síce spolu už nechodíme, toho nepríjemného pocitu v hrudi sa neviem zbaviť. Nezmôžem sa na odpoveď kvôli zovretému hrdlu.
,,Budem tu pre teba, my Lady. A k tej hre.. Nie je to tak, ako myslíš." spozorniem a od zvedavosti mu skoro skočím do reči:
,,Tak teda ako to naozaj je?"

,,Predtým, než sa do mňa zamiluješ," počas toho sa musím zasmiať nad jeho istotou. Prepáč, ale nikdy, zlatko.
,,by som chcel, aby si vedela, kto naozaj som."
,,Veľa okolo toho narobíš, hovor!" nevydržím to a od nedočkavosti prestúpim z nohy na nohu.
,,Ja som zariadil, aby ťa Theo napadol." z nečakanej úprimnosti sa až zadrhnem. Zbesilo si búcham do oblasti pľúc, lapajúc po vzduchu.
,,Bol som to ja, kto uniesol Charity a Lily.. Potom som k tebe začal niečo cítiť a keď som ťa videl zlomenú, tak som ti priniesol naspäť Lily. Aj to znamenie čoskoro zmizne, zvrátil som kúzlo." začnem zbesilo krútiť hlavou. S kým tu ja vôbec som? Čo je tento chlapec zač?!
,,A-ako si mohol?!" zahabkám nahlas.
,,Kým ma začneš obviňovať, ber ohľad na to, že som sa kvôli tebe zriekol skúsenej čarodejnice. Splním čokoľvek, len mi odpusť." jeho hlas sa ani na stotinu sekundy nezvýšil, stále bol strašidelne pokojný.
Zvažovala som, či je správne odpustiť mu. Veď som neodpustila ani Potterovi a pritom on mi neuniesol najlepšiu kamarátku. Ale na druhej strane, splní mi hocičo a ja to môžem využiť. Unavene si pošúcham spánky a nakoniec sa rozhodnem:
,,Nemôžem sľúbiť, že ti odpustím, ale pokúsim sa o to. Len od teba potrebujem dve veci." nachvíľu zovrie pery do tenkej línie, no potom prikývne.
,,Pustíš Chary." chce namietnuť, no ja ho zdvihnutím ruky odbijem.
,,A už žiadne tajnosti." varujem ho.
,,Dobre. Charity tu bude už zajtra a o Lily sa neboj. S tými tajnosťami na teba ale pôjdem pomalšie. Pravda je niekedy ťažká." zakývam hlavou na znak súhlasu, aj keď sa mi to moc nepozdáva.
Ospalo si zívnem a natiahnem ruky do celej ich dĺžky.
,,Už chcem ísť spať." oznámim mu, skryto vraviac, že by ma mal zaviesť do školy.
,,Dobrú noc, my Lady." vloží si moju ruku do svojej a pobozká ma na jej chrbát. Iba pretočím očami a ďalej to neriešim.
  Žmurknem a zrazu sa ocitnem v pyžame a v posteli. Dokonca aj hábit mám pekne zložený v skrini, ktorá je mierne pootvorená. Zmätene sa spamätávam z otrasu, ale moje viečka sa pod ťažobou únavy nakoniec privrú, a ja sa oddám bezsennému spánku.

***

Na raňajky našťastie prídem načas a zbadám tam vysmiatu Lily s Remusom. Ostatní Záškodnici ešte asi spia. Aké nečakané! Zasmejem sa nad svojim sarkastickým podvedomím.

,,Zmizlo!" vychrlí zo seba hneď moja najlepšia kamarátka a mne chvíľu trvá, kým pochopím o čo ide. Temné znamenie.
,,Naozaj?" ostávam milo prekvapená.
,,A to nie je všetko!" jej úsmev sa ešte viac rozšíri a pohľad premiestni na Remusa.
,,Charity je späť!" dokončí to za ňu a ja nadšene vypísknem. Očividne Tom naplňuje svoj sľub.
,,To je skvelé! Kde je?" obaja náhle posmutnia.
,,Je v nemocnici. V kóme. Vážne zranenia. Utrpela aj jej psychická stránka, keď sme ju našli pred bránou, správala sa totálne čudne." navzájom sa dopĺňajú po odsekoch a ja sa snažím všetky informácie vstrebať. Tom sa mi čím ďalej, tým viac zhnusuje. Smutne nakrčím peru.
,,To je to až také vážne?" Lily mi položí ruku na rameno a tou druhou jednoducho mávne, čím mi naznačí, aby som to nechala tak. Hoci nevoľky, poslúchnem jej nevyslovenú prosbu.
,,Po vyučovaní zájdeme za Sevom. Dlho sme sa nevideli, trápi ma to."
,,Máš pravdu!" súhlasím takmer okamžite, ,,Remus, veľa som chýbala na hodinách, mohla by som sa s tebou dohodnúť na nejaké to doučovanie?" milo sa naňho usmejem a on povolí:
,,Jasné, môžme aj hneď dnes. Hocikedy príď, budem v knižnici." poteším sa nad jeho ochotou a premeriam si ho pohľadom. Je pekný, ale zaujímajú ma hlavne jeho jazvy. Odkiaľ ich má? Musím sa ho na to potom spýtať.
,,Zatiaľ ahojte, už prichádzajú moji rovesníci." zamáva nám a mi sa slušne odzdravíme.

,,Dala som Potterovi cez hubu." výde zrazu z Lilyných úst, keď si sadneme za stôl. Nadvihnem obočie a na jej tvári spozorujem obavy z mojej reakcie. Pobavene sa uškrniem.
,,Dúfam, že ho to bolelo." Spiklenecky na mňa žmurkne.
,,Snažila som sa."

***

  Vyučovanie prebehlo rýchlo, vačšinou som všetko vedela, ale kvôli mojim vymeškaným hodinám boli prípady, keď som vôbec netušila, o čom sa spolužiaci rozprávajú. Ešteže mám Remusa.

,,Sev, čakaj nás!" skríkne Lily za chlapcom s dlhými, tmavými vlasmi. Zbadám okolo neho skupinku a jej obsah ma prekvapí najviac. Malfoy a všetci tí slizolínsky papalašovia. Znervózniem, keď sa k nám všetci otočia. Aj na Sevovej tvári sa mihne náznak strachu, ale hneď ho zakryje pod zamračený výraz. Malfoy sa k nemu nahne a zašepká:
,,Sú tvoje." prejde si nás znechutených pohľadom, až nakoniec opustí chodbu.

Ostaneme len my traja. Ničomu nechápem, no napokon sa Lily ujme slova:
,,Dlho si sa nám vyhýbal."   Posmešne si odfrkne chlapec pred nami:
,,Nebudem prekážať."
,,Ako to myslíš?" neisto sa spýtam, ale hlas ma nakonci vety zradí a posledné hlásky mi spadnú dole do hrdla.
,,Ty a Potter a iné veci. Ako to, že si ma zradila s tým krvizradcom?! A ty si mi o tom mala povedať!" ukáže prstom smerom na Lily.
,,Chcela som, ale-"
,,Heh, ale čo?" nenechá ju dopovedať.
,,Ja som jej to zakázala." obraňujem ju, krútiac hlavou nad jeho nezvyčajným správaním.
,,Vidíš! Všetko si zničila! To kvôli tebe nemôžem byť s Lily! A ty - myslel som si, že by medzi nami mohli byť niečo viac, ale ako vidím, takto ľahko si ma zamenila za nejakú sprostú humusáčku!" tie slová od najlepšieho kamaráta naozaj zabolia. Výhľad mi zatarasia slzy, ktoré sa mi začnú hromadiť v očiach. Snažím sa ukľudniť znepokojený dych, zatiaľ čo Lily prehovorí:
,,Takto s ňou nehovor! Vieš, že ťa mám veľmi rada, ale aj ja som mukel!" som rada, že sa ma zastala, pretože tlak v hrudi mi zabraňoval rozprávať a urobiť akýkoľvek pohyb.

,,Máš pravdu," prisvedčil Sev po chvíli ticha. ,,obidve ste iba špinavé, naničhodné humusáčky!" moje ústa sa roztvorili dokorán, pozorujúc siluetu jeho odchádzajúcej postavy. Lily vedľa mňa padla na kolená a nahlas sa rozvzlykala. Pribehla som k nej a schovala si jej krehké telo do náručia. Kolísala som si ju zo strany na stranu a potichu rozmýšľala nad tým, čo sa stalo. Ale bola som iba viac zmätenejšia.

Komu tento Sevov výstup hral do kariet?

Sľúbila som kapitolu ešte dnes, tak tu ju máte! :)) Tak nakoniec som to stihla Mima136 ! :D Čo si myslíte o Tomovi? Viem, slávny Paroháč tu nebol, ale potrebovala som, aby sa doriešilo pár záležitostí ;)