THE RED GAME / FF

kapitola 10. Problémy a problémy

Túto časť by som chcela venovať StasaaBookLover ! Ďakujem za vote a pridanie do HP zoznamu! ❤️

   Tak, ako som predpokladala, väčšinu noci som strávila premýšľaním nad všetkými vecami, ktoré sa doteraz udiali. Dva dni. Som v škole len dva dni a môj život sa obrátil úplne hore nohami. Všetky moje ciele, sny sú razom preč, nahradil ich veľký problém, zvaný láska. Mám jej vyše hlavy, otravuje ma v každej myšlienke a konaní. Niekedy je ťažké priznať si, že som len jedna z tých bláznivých fanúšičiek Pottera, dostal ma za jednu noc. Je to normálne? Samozrejme, že nie je. Čo je už na Potterovi normálne.

Otvorím dvere svojej izby a nenápadne vykuknem na chodbu. Keď opäť zbadám Pottera, prižmúrim oči. Čo tu tak skoro ráno robí?! Potichu zavriem dvere a následne sa o nich opriem. Mala som v pláne ho dnes ignorovať, no bude to ťažšie, než som čakala. Od rána som už asi päť krát otvorila tie dvere a vždy som narazila na Pottera, ako stojí v spoločenskej miestnosti a netrpezlivo poklepkáva nohou o drevenú podlahu. Tušila som, že sa bude chcieť porozprávať, ale žeby kvôli tomu vstal tak skoro? To sa naňho proste nepodobá.

Keď prehodnotím svoje mizivé šance vyhnúť sa mu, s povzdychom otvorím dvere a vyjdem na chodbu, hladiac výhradne na svoje topánky.
,,Aurellová." vydýchne, keď začnem schádzať dolu schodmi. Cítim na sebe jeho pohľad, ale neopätujem mu ho.
,,Potter." prehovorím napokon neutrálnym hlasom.
,,Musíme sa porozprávať." veľkými krokmi si to namieri rovno ku mne a ja začnem ihneď namietať.
,,Lily ma už čaká pred obrazom, nechcem ju nahnevať." vyhováram sa a už si myslím, že sa mi to podarilo, keď ma tesne pri východe zastaví Potterova ruka. Mierne sa strasiem a snažím sa potlačiť bolesť, ktorá mi pri tom vystrelí v hrudníku.
,,Hneď po vyučovaní. Astronomická veža. Len ty a ja." po chrbáte mi prejdú nepríjemné zimomriavky a ja nahlas prehltnem.
,,Vstup do Astronomickej veži je predsa zakázaný." presuniem pohľad na Pottera a automaticky mi vyschne v krku, keď uvidím jeho tvár, ktorú zdobí široký úsmev.
,,No veď práve preto. Nikto nás tam nebude hľadať." ozrejmí mi a ja si ťažko povzdychnem.
,,Asi nemám na výber, čo?"
,,Som rád, že si rozumieme, Aurellová. A teraz si idem pospať, to skoré vstávanie ma úplne vyšťavilo." zmorene sa zhrbí a prejde ku svojej izbe.
,,A nechceš ísť náhodou na vyučovanie?" pobavene si uchechtnem, keď zbadám výraz Pottera, ktorý mi jasne hovorí: A ty si sa zbláznila, alebo čo?
,,Nie ďakujem."
,,Veď to bol len návrh." myknem plecom a už vyjdem z prefektskej klubovni.
,,Ahoj, Mad. Nejaká usmievavá, čo sa stalo?" prekvapene prehovorí Lily, stojac pred vchodom, ako som očakávala.
,,Proste dobrá nálada."
,,To som rada!" žmurkne na mňa a už sa spolu vydáme do Veľkej Siene.

***

,,Hej, dievčatá!" skríkne niekto na celú chodbu a my sa automaticky otočíme za hlasom. Zbadáme Seva, ako k nám beží a zbesilo máva nejakými papiermi v ruke.
,,Mám niečo, čo vás poteší." vytlačí zo seba zadychčane s veľkým úsmevom a podá mi papiere.

Charity Burbageová (17)

Stojí na prednej strane zväzku. S pootvorenými ústami sa zahľadím na svojich kamarátov.
,,Prepáč, Med, ale musela som mu to povedať." ospravedlní sa ihneď Lily.
,,To nevadí," pokrútim hlavou,
,,Len.. Ako si to dokázal? V knižnici je trezor prísne strážený." žasnem a Sev iba ľahostajne pokrčí plecami.
,,Bolo to ľahké," začne,
,,Lily mi pomáhala. Odlákala pozornosť pani Pinceovej a ja som zatiaľ šlohol tie papiere." počas Sevovho rozprávania Lily súhlasne prikyvuje a potom ešte dodá:
,,Nemáš za čo!"
,,Vy ste úžasný!" ihneď sa im hodím okolo krku a oni so smiechom neprotestujú. Pevnejšie chytím papier v mojich rukách a zastrčím si ho do hábitu. Má viac vreciek, než by človek čakal.
,,Takže rovno do práce!" vyhlási Lily a Sev sa pridá.
,,Tak to je vzrušo!" strasie sa pod návalom adrenalínu. Už už sa chystám súhlasiť, keď si na niečo spomeniem.
,,Ach, ja nemôžem." smutne zvesím plecia, načo si od nich vyslúžim spýtavé pohľady.
,,Mám dohodnutú schôdzku."
,,Akú?" spýta sa Sev a na Lily vidno, že jej to došlo. Pomocou mimiky tváre ju požiadam o pomoc.
,,Nemáme veľa času, potom nám to povieš, dobre? Poď Sev." zahrá nedočkavú a už ho ťahá za rukáv preč. Ledva sa stihnem rozlúčiť.

Rozbehnem sa prázdnou chodbou, väčšina ľudí je vonku alebo na izbe, kedže už vyučovanie skončilo. Ale aj tak sa stále obzerám okolo seba, či ma niekto nesleduje. Zrazu narazím do niečoho tvrdého a s vyľakaným výkrikom uskočím dozadu.
,,Neboj, to som len ja." s trápnym smiechom Theo natiahne ruky nad hlavu v obrannom geste. Trochu sa upokojím a neisto sa naňho usmejem.
,,Č-čo tu robíš takto sám?"
,,To by som sa mohol spýtať aj teba." prezrie si ma s nadvihnutým obočím.
,,No." neviem, ako odpovedať. Nervózne sa pozriem na hodiny. Mám len päť minút.
,,Kam sa tak ponáhľaš?" presmerujem svoj pohľad opäť na Thea.
,,Ehm..do knižnice." zaklamem.
,,Tak to je super, môžme ísť spolu!"
,,Nie!" vykríknem až príliš vystrašene, načo prekvapene zažmurká očami.
,,V-vieš, já..v knižnici som rada sama." vysúkam nakoniec zo seba a rozbehnem sa preč.
,,Mad!" zastaví ma,
,,Knižnica je tadiaľto." ukáže prstom na druhý koniec chodby.
,,Jaj, vlastne áno. Zabudla som." falošne sa usmejem a keď prechádzam okolo neho, prehovorí:
,,Neverím! Ty by si zabudla, kde je knižnica? Veď to viem aj ja." skrčí podozieravo obočie. Prehltnem knedlík v hrdle.
,,Nejako mi to vypadlo z hlavy."
,,Klameš." tvrto si ma za ruku otočí k sebe a pevne mi ju stlačí.
,,Pusti ma!" syknem nahlas a on ma ihneď pustí, akoby ho kopla elektrina, čo ma prekvapí.
,,P-prepáč." vykoktá zmätene. Iba od neho odstúpim, prejdem si rukou po boľavom mieste a rozbehnem sa preč, nechávajúc ho tam zarazene stáť.

***

,,Meškáš pól hodinu." zamračí sa Potter, keď ma zbadá vchádzať do veže. Pretočím očami a zavriem za sebou dvere.
,,Niečo ma zdržalo. Kvôli tebe som musela obehnúť celú školu!" vytknem mu a opriem sa o stĺp vedľa mňa. S očakavaním sa naňho zahľadím. Pomädlí si ruky a začne:
,,N-nó takže chcel som ti povedať, že vlastne.. No ako to, čo sa stalo-" netrpezlivo mu skočím do reči:
,,Potter, nenaťahuj to!"
,,Čo ťa zdržalo?" snaží sa z toho vykrútiť a ja mu rýchlo odpoviem, aby som sa dozvedela, prečo ma tu zavolal:
,,Theo."
Stŕpne. Bolestivo zažmurká očami a ja na ňom vidím, ako ho to zranilo. Už sa chystám preložiť moju krátku vetu, keď v tom Potter nahodí chladný výraz a ja prekvapene zastanem v pohybe. Odstúpi odo mňa a zašepká:
,,To by nešlo." tentoraz stŕpnem ja.
,,Čože?"
,,Nehodíme sa k sebe. Pochop, nechcem ťa. Je mi ľúto, že si sa do mňa zamilovala, ale ja predsa milujem Lily."

Keby ste tam vtedy boli, určite by ste počuli jedno veľké PRÁSK! Pretože v tej chvíli sa mi srdce roztrieštilo na milión kúskov bolesti, potom zhorelo, ako moja nádej a popol odvial vietor zároveň s úbohým snom a túžbou po Potterovej náklonnosti. Iba som hľadela pred seba, môj pohľad bol prázdny, tak, ako som sa cítila. Prázdna, ponížená, nechcená a nemilovaná.
Moja tvár sa skrčila do bolestivej grimasy a hneď sa mi z očí začali valiť krokodílie slzy, ktoré vytvárali mláčku bolesti tak ako na zemi, tak aj vo mne. Matne som si uvedomovala, že Potter odchádza. Skĺzla som po stene až na chladnú podlahu a objímula si trasúce sa telo. Hlavu som si schovala do dlaní a predtým, než som prepukla v hysterický plač, som započula Potterove posledné slová:

,,Prepáč."

Myslím, že najhoršie na tom všetkom bolo to, že ho ešte stále milujem. A, samozrejme, ešte to, že on mňa nie.

Desať časti máme úspešne za sebou! :D Asi ma teraz zabijete, ale nebojte, ja to mám všeeeetko naplánované. ;)) Takže, ehm, ma prosím, nezabíjajte! Ďakujem dopredu! <3