THE RED GAME / FF

kapitola 12. Deň voľna

Venujem LenkaLamancov ! Ďakujem za vote-y! Vážim si toho! ❤️   

Nikdy som si nepredstavovala, že by sme s Potterom mohli byť kamaráti, a nie to ešte že by sme spolu mohli tvoriť pár. Ale teraz je to tá najkrajšia predstava - teda už aj skutočnosť, ktorú mám.

   Opatrne zaklopem na dvere do Potterovej izby. Zase nič. S povzdychom ich pomaly otvorím a hlavou nakuknem dnu.
,,Potter?"
,,Hmm..?" ozve sa spod paplóna a ja so smiechom vstúpim dnu. Prejdem k závesom, ktoré odtiahnem, čím umožním vstup slnka do izby.
,,Vstávať!" zaspievam sladko.
,,Aurellová!" Potterova hlava sa vystrčí spod veľkého paplóna a s výčitkou sa na mňa zadíva. Nahodím nevinný výraz a prejdem ku kraju postele.
,,Nemusíš stále meškať! A navyše, keby si opäť prišiel neskoro na hodinu obrany proti čiernej mágii, profesorka by ti dala nejaký trest." vysvetlím mu svoj prepad, aj keď to tak naozaj nie je. Chcela som mať proste tú česť a vidieť ranného Pottera. A stálo to zato!
,,Okej," povolí napokon s hlbokým vzdychnutím.
,,Len mi daj päť minút." pokrútim hlavou a zdvihnem zrak ku hodinám.

8:32

,,Dobre, päť minút a potom naklusáš pekne, krásne dole." už sa chystám opustiť miestnosť, keď ma Potter prudkým pohybom potiahne za ruku, takže dopadnem rovno naňho. So smiechom sa opriem o lakte a zdvihnem jedno obočie. Iba zamrnčí a prevráti nás tak, aby som ležala pod ním. Hlavu si položí do mojho krku, ktorý sa pod jeho teplým dychom príjemne zachveje.
,,Zostaň so mnou." zamrmle mi do ucha a ja pouvažujem. Čakať dole, alebo tu byť s Potterom? Jasná vec! Rukami zájdem do jeho strapatých a hebkých vlasov. Začnem sa s nimi hrať a ako sa zdá, jemu to vôbec neprekáža. Ešte viac si ma pritúli čo najbližšie k sebe.
,,Potter, už musíme ísť." hoci sa mi vôbec nechce, jemne ho rukami na jeho hrudi odtlačím, načo si od Pottera vyslúžim nesúhlasný pohľad. S ľahkosťou si ma opäť pritiahne k sebe.
,,Nemusíme ísť dneska na vyučovanie." snaží sa ma prehovoriť, ale ja rázne pokrútim hlavou.
,,Musíme."
,,Ale veď ho máme skrátené! Kvôli nejakému problému, nepamätáš?" je to pravda, včera k nám do klubovni prišla profesorka McGonagallová a oznámila nám, že dnes budeme mať iba tri hodiny, pretože musia vyriešiť jeden problém. A ja dobre viem, aký mala na mysli. Prehodnotím všetko v hlave a nakoniec súhlasím. Potter šťastne vyskočí z postele a začne pobehovať v pyžame po celej izbe. So smiechom pokrútim hlavou.
,,To nás zaiste zabijú." zdvihnem sa z mäkkého madracu a prejdem k Potterovi, ktorý si obmotá ruky okolo môjho pása.
,,Dobré ráno, kráska." zašepká a venuje mi malý božtek do kútiku úst. Privriem oči a stúpnem si na špičky, aby som dotiahla na jeho pery.
,,Aj tebe, James." krátko ho pobozkám, pretože sa hneď odtiahne.
,,Ako si ma to nazvala?" pretočím očami.
,,No James. Keď si môj priateľ." vysvetlím jednoducho a myknem plecami. Slastne zavrie oči a s úsmevom prehovorí:
,,Presne tak, tvoj priateľ." trochu sa začervenám a sklopím zrak na jeho hruď, ktorá sa nepravidelne dvíha a znova klesá. Zrazu prestanem cítiť teplo jeho tela a zmätene sa pozriem na Jamesa, ktorý sa prehrabuje v nejakom šuflíku. Zvedavo nakuknem cez jeho plece, ale on ma jednou rukou odoženie:
,,Počkaj, to má byť prekvapenie!" napomenie ma a ja sa netrpezlivo opriem o roh postele. Keď sa so šibalským úsmevom otočí naspäť ku mne, v ruke drží malú, ružovú krabičku. Hneď ju spoznám. V tom obchode mi ju James ukazoval!
,,Hracia skrínka." vydýchnem užasnuto. Prikývne a pokrčí plecami:
,,Videl som, ako sa na ňu pozeráš. Chcel som ťa potešiť." ledva dohovorí, pretože sa mu hodím okolo krku a radostne zapištím. Vezmem si skrínku do ruky a podrobnejšie si ju prezriem. Je presne taká, akú si ju pamätám.
,,Poďakovanie?" spýta sa James a ja sa naňho široko usmejem.
,,Ďakujem." nesúhlasne zavrtí hlavou.
,,To je všetko? Vieš, aké bolo ťažké utekať s tým a-" za zátylok si ho pritiahnem k sebe a začnem ho obdarúvať bozkami po celej tvári, načom sa James chichoce. Pri každom bozku zapištím:
,,Ďakujem, ďakujem!" a nakoniec spojím naše pery. Sladká chuť zaplaví moje ústa, zatiaľ čo si svoje ruky presuniem za jeho chrbát. James ma svižne vyzdvihne do vzduchu a ja si obmotám nohy okolo jeho pása.
,,Už teraz ten darček milujem!" zašepkám radostne.
,,A koho ešte ľúbiš?" nadvihne obočie a s očakavaním sa odo mňa odtiahne. Pochopím, kam tým mieri a vyhlásim:
,,Teba ešte ľúbim!" ihneď sa mu na tvári zjaví velikánsky úsmev.
,,Tak úžasne to znie!" žmurkne na mňa a spolu sa vydáme do hlavnej miestnosti.

***

  Už celú hodinu iba sedíme na gauči, rozprávame sa a pozeráme do kozuba. Začína ma to nudiť. Potichu sa hrám s Jamesovými vlasmi a zatiaľ premýšľam, čo by sa dalo v tej kose, ktorá vládne vonku, robiť. Zrazu ma napadne jedna veľmi dôležitá vec a ja sa vyrovnám na gauči, takže James takmer spadne, kedže má hlavu položenú v mojom lone.
,,Prepáč." iba sa na mňa usmeje a dotkne sa môjho líca. Začne na ňom robiť krúživé pohyby a mne sa zrazu ťažšie dýcha. Spýtavo sa na mňa zahľadí a ja sa opäť posadím hlbšie do pohodlnej gaučovky.
,,Teraz ma niečo napadlo." oznámim mu.
,,Čo?"
,,Poznáš Charity Burbageovú?"
,,To je tá strelená jasnovidka?" plesnem mu rukou po hlave a on zaauká.
,,To bolo začo!" previnilo sa ma spýta a vyšpúli spodnú peru.
,,Bola to moja kamarátka!" napomeniem ho a on pretočí očami.
,,To, že sa venovala jasnovidectvu, je dar." stojím si za svojim.
,,Hm." povie nakoniec, ale vidno na ňom, že tomu moc neverí. Nateraz to nechám tak a pokračujem:
,,Zmizla. A včera som videla McGonagallovú s Dumbledorom. Rozprávali sa, že zmizol ešte ďalší žiak. A že minulosť sa opakuje. A hovorili aj to, že jediný, kto nás môže zachrániť, sú deti." citujem celý rozhovor zo včera. James nakrčí čelo od zamyslenia.
,,Aká minulosť?" spýta sa po chvíli tú otázku, ktorú si kladiem už od včera. S povzdychom pokrútim hlavou.
,,Neviem. Ale mám Charyne spisy. Pozrieme sa tam a potom by sme mohli navštíviť jej rodinu." oboznámim ho s mojim plánom.
,,Wow. Nikdy som si nemyslel, že budem počuť také niečo práve od teba!" zasmejem sa.
,,Ani ja." priznám a pozriem sa naňho.
,,Tak čo? Súhlasíš?"
,,Ísť proti pravidlám školy, riešiť nebezpečnú záhadu a riskovať všetko?" spýta sa ma rečnícku otázku a ja iba nadvihnem jedno obočie, čakajúc na jeho odpoveď.

,,Že váhaš!"

***

  S Jamesom sme si roztriedili povinnosti. On pripravuje všetko na cestu a ja si mám prezrieť tie papiere. Okuliare používam málo kedy, ale teraz som si ich nasadila, nevidím na blízko. Mračím sa na spisy v rukách. Nič, čo by nebolo normálne. Pretočím papier na druhú stranu a po piaty krát si prečítam základné údaje. Možno som niečo vynechala.

  Od ľaku podskočím, keď sa Jamesove ruky ocitnú na mojom bruchu a pritiahne si ma na hruď. Zničene si oňho opriem hlavu a zúfalo vyhlásim:
,,Nič! Celé hodiny si to čítam znova a znova a stále nič!" James si položí hlavu na moje rameno a zašepká mi upokojujúco do vlasov:
,,Neboj, niečo nájdeme. Povedz mi všetko, čo si zístila." s povzdychom sa pustím do rozprávania:
,,Charity Burbageová, sedemnásť rokov, narodila sa-" preruší ma a položí papier na stôl.
,,Toto preskoč. Povedz mi niečo o jej rodine." zapátram hlboko v mysli a začnem rapotať:
,,Hmm.. Pochádza z mudlovskej rodiny. Mama sa živí jasnovidectvom, otec bol tiež taký mág, typický podfukár." odfrknem si, keď si spomeniem na jeden zážitok z dectva. Presne taký čarodejník mi nahovoril, že keď verím sama sebe, dokážem aj lietať. Chvíľu som mala depky, keď mi to vôbec nešlo a nakoniec mi mama povedala, že to nie je pravda.
,,Počkaj! Vravíš, že pochádza z mudlovskej rodiny?" nechápavo prikývnem.
,,Minulosť sa opakuje.." zašepká James, ale pozerá sa niekde pred seba s pootvorenými ústami. Konečne mi to dôjde.
,,No jasné! Salazar Slizolín! Ten nechcel, aby škola poskytovala výučbu mudlovským deťom! Myslíš si, že..?" neisto sa pozriem na Jamesa, ktorý ťažko prehltne a prikývne.
,,Že Slizolín sa nejako spojil a chce uskutočniť Salazarove prianie." dokočí moju myšlienku a ja sa zhrozím.
,,Bože môj." pozriem sa naspäť do papierov. To nemôže byť pravda!
,,A-ale ešte to aj tak je len teória, nie? Musíme zistiť, či aj ten druhý stratený žiak bol mudlovského pôvodu." poviem isto, ale hlboko v sebe sa trasiem od strachu.
,,Bol." zašepká Potter a odvráti odo mňa zrak. Otočím sa tvárou k nemu.
,,Ako to vieš?" zamračím sa.
,,Od včera večera ju nevedia nájsť."
,,Koho?" stále nechápem.
,,J-ja som ti to naozaj chcel povedať! Ale vedel som, že potom by ťa to zlomilo a..a..a-" zahabká, tak ho popoženiem.
,,James! Kto to bol?!" strácam nervy a on nakoniec zúfalo vykríkne:

,,Lily!"

Táto čásť je trochu kratšia, ale to len preto, lebo sa chystám ešte dneska napísať ďalšiu.. Tak už sa začíname dostávať do deja! ;))  sľúbila som aj záhady, takže tu máme jednu veľkú! :D