THE RED GAME / FF

kapitola 11. Dokonalé šťastie

  Dnes som si privstala trochu skôr, pre istotu, aby som sa náhodou nestretla s Potterom. Na moje počudovanie som včera večer hneď zaspala, asi som už bola veľmi vyčerpaná.
Prechádzam sa skoro prázdnymi chodbami, ako duchom neprítomná. Opuchnuté, červené oči, bledá tvár, rozcuchané vlasy a chladný pohľad. Takto teraz vyzerám. Ako totálna troska.

,,Hej, Madison!" ani sa neunúvam otočiť, dotyčného zbadám až potom, keď ma dobehne.
,,Pre Merlina, ako to vyzeráš!" zhrozí sa Theo, no ja neodpoviem, iba k nemu lenivo zodvihnem zrak.
,,Čo sa stalo?" nevzdáva sa.
,,Nič." odseknem nepríjemne, s vedomím, že sčasti za toto všetko môže práve on. Viem, je to voči nemu nefér, ale je to pravda.
,,Tak asi je nejaký dôvod, prečo si," prejde ma pohľadom,
,,takáto." dokončí a ja si povzdychnem.
,,Je to ťažké. Nemôžem ti to povedať, ale dosť to bolí." opäť sa mi do očí nahrnú tie otravné slzy a ja potichu vzlyknem. Theo si to hneď všimne.
,,Nie, neplááč." prehovorí upokojujúco a pritiahne si ma do objatia. Síce mu ho neopätujem, len sa schúlim do kĺbka a začnem hlasnejšie plakať.
,,Prečo musia byť chalani takí debili?" položím skôr rečnícku otázku, ale on mi aj tak odpovie:
,,Aby si ich vedela odlíšiť od báb." so smiechom sa od neho odtiahnem.
,,No vidíš! S úsmevom ti to viac sekne." iba pretočím očami a znovu sa dáme do pohybu.
,,Dovoľ mi, pozvať ťa na rande." zabehne mi a pre istotu si prezriem jeho tvár, aby som zístila, či si nerobí len žarty. Ale jeho tvár ostáva vážna.
,,Ehm, nó..neviem." po včerajšku nejako nemám chuť na nič.
,,Prosííím!" urobí psie oči a aj keď sa snažím naňho nepozrieť, nakoniec rezignovane spustím plecia.

,,Tak dobre."

***

,,S tým Theom?" opýta sa ma Lily po tisíci raz a ja jej po tisíci raz prikývnem.
,,Akože máš na mysli Thea Notta?" tentoraz otázka vyjde zo Seva. Pobúrene vzdychnem:
,,Čo je na tom také neuveriteľné?!" vymenia si medzi sebou neisté pohľady, až Lily prehovorí:
,,Nó proste.. Theo je Theo." pokrčí plecami.
,,A to znamená čo?" pobudím ju.
,,Je to skôr taký sukničkár. Vzhľadom aj k jeho výzoru a postaveniu v metlobale."
,,Pozrite, len si s ním vyjdem. Nič viac, nič menej." uistím ich a v tej chvíli si pripadám, ako nejaká pubertiačka, ktorá presviedča rodičov, aby jej dovolili ísť na nejakú mega párty alebo čo. Tej myšlienke sa zasmejem.
,,Okej, tak ja si už idem sadnúť na svoje miesto." oznámi nám Sev a už odchádza do jednej zo zadných lavíc.

,,Tak čo?" hneď so seba vychrlí Lily a ja nechápajúco zaklipkám očami.
,,Huh?" pretočí očami a upresní mi to.
,,No s Potterom."
,,Jaj." skloním hlavu a ťažko si povzdychnem.
,,Len mi nepovedz, že ti nejako ublížil!" povie mierne ustráchane a zároveň nahnevane Lily.
,,Ublížil." po líci mi stečie neposlušná slza, ktorú si hneď zotriem.
,,Čože? Ako? Kde? Bolí to?" zahrnie ma otázkami a ja pomaly prikývnem.
,,Bolí."
,,Kde?" pýta sa ďalej. Rukou vyhľadám pulzujúce miesto na mojej hrudi a potichu zašepkám:
,,Tu." nechcem plakať, tak zbesilo žmurkám očami a ostro vdychujem kyslík do stiahnutých pľúc.
,,Ó, zlatko!" keď pochopí zmyslu mojej vety, ľútostivo na mňa pozrie a už sa ocitám v jej objatí.
,,Bude to dobré."
,,Nebude!" protestujem.
,,Ja som ho Lily tak veľmi milovala. Tak veľmi ho ľúbim!" zúfalo jej zašepkám do ucha a obmotám si ruky okolo jej ramien.
,,Ja viem, to prejde, neboj. Potter je šibnutý, ak si nevšimol, aká si skvelá baba." snaží sa ma utešiť klamstvom, ale ja ju prekuknem. No nič už nepoviem, pretože do triedy príde profesorka. Ešte predtým, než začne rozprávať, mi Lily poradí:
,,Daj šancu Theovi." neisto prikývnem, pretože niekde hlboko v sebe viem, že on nikdy nebude ten pravý.

***

,,Už som sa bál, že neprídeš." vydýchne zo seba s úľavou vzduch a ja sa pousmejem.
,,To by bolo neslušné." zasmeje sa a nastaví mi rameno. Je úplne iný, než Potter, gentleman celým svojim telom. V duchu sa vyhreším. Nemôžem ho porovnávať s Potterom!
,,Takže ak by ti to nevadilo, mohli by som zájsť do Astronomickej veže." stuhnem. Tej som sa plánovala vyhýbať tak..po celý rok? Navždy?
,,Ehh, no dobre." snažím sa vyznieť pokojne.
,,Tak ideme!"