THE RED GAME / FF

kapitola 3. Chrabromírský prefekt

Cesta prebehla v hrobovom, neznesiteľnom tichu. Občas som na sebe cítila pohľady iných, skúmavé či prekvapené. Nebolo to vôbec príjemné, bol to nezvyk. Snažila som sa dívať na lesy okolo, niekoľko krát som si priala sa do nich ukryť a nikdy už nevyliezť.

Keď sme vyliezli z koča - tak ticho, že sa mi to zdalo ako nemožné - naše skupinky sa bez rozlúčky a bez Potterovho zabŕdania do Lily rozišli, načo som si uľavene vydýchla. Konečne som si uvoľnila napnutú chrbticu, keď sa ozval Sev:
,,Ďakujem, Mad." vyhŕkol a hneď na to zahanbene sklopil zrak k zemi. Mávla som ľahostajne rukou a už sme to viac nerozoberali.

Už sme chceli zabočiť do chodby vedúcej k poschodiu a takisto do chrabromírských izieb, keď sa pred nami zjaví profesorka McGonagallová všetci sme vyľakane zhíkli a chytili sa za srdcia, lapajúc po dychu.
,,Pekný večer prajem." premeria si nás svojími mačkovitými očami, ktoré zakrývajú úzke okuliare v polovičke jej ostro rezaného nosa. Riedke vlasy má schované pod veľkým čiernym klobúkom, nie je stará, pokožka jej žiari mladosťou, veď má sotva tridsať.
Odmeraný výraz jej však dodáva rešpekt a chladná hlava vo všetkých situáciách uznanie.
,,Ď-ďakujeme, pani profesorka." odpovieme, stále trochu vyjavený z prepadu.
,,Slečna Aurellová," kývne hlavou smerom ku mne.
,,zoberte si svoj kufor a poďte za mnou, prosím." Ja? Čo som urobila? Dúfam, že ma Potter nenažaloval.. To by neurobil. Nie. Tak potom prečo..?

Iba mlčky prikývnem a nechápajúcej Lily a Sevovi venujem prázdny pohľad. Roztratenými rukami uchopím kufor a sledujem odchádzajúcich kamarátov, kým ma nepreruší profesorka McGonagallová:
,,Viete, stratili sme chrabromírsku prefektku - Charity Burbageovú."
,,O tom neviem." pokrútim hlavou. Profesorka trhne svojim plášťom a upraví si pokrčené šaty.
,,Zmizla. Nikto nevie, kde je." prehovorí s obavami. Síce je prísna, vždy som ju videla ako ženu s dobrým srdcom, brala som ju ako druhú mamu.
,,Ministerstvo sa o to postará." dodá, no mne sa zdá, že ani ona tomu neverí.
,,A kedže Bradavice musia mať chrabromírsku prefektku, zvolila som teba."
,,Čože?" opýtam sa prekvapene, no nečakám odpoveď. Profesorka McGonagallová sa otočí a začne kráčať k pohyblivým schodom. Ja zoberiem kufor do rúk a následujem ju. Aj keď chodí rýchlo, pôsobí to elegantne, akoby sa vznášala. Kým prechádzame po chodbách školy, ja mám čas popremýšľať nad dneškom. Takže si to zhrňme: skamarátila som sa s Lily a Sevom, skoro som vyhodila Pottera z koča a teraz mi oznámia, že som chrabromírska prefektka. Tento deň je samé prekvapenie.

Profesorka McGonagallová ma zavedie až k obrazu s prázdnou chodbou, kde dvakrát zaklope na dvere a objaví sa v nej vysoký, štíhli muž v smokingu.
,,Heslo." prehovorí neutrálnym hlasom.
,,Lievance a banány." síce sa snažím zadržať smiech, z úst sa mi vyderie tiché uchechtnutie. Vždy som mala slabosť pre Rokfortské heslá. Boli tak kreatívne, že ma už ani neprekvapovali.
Profesorka to prejde bez poznámok.
,,Tadeto je vaša izba. Prajem pekný pobyt." ani sa nestihnem poďakovať, už mi zavrie dvere (teda obraz) pred nosom. S povzdychom vytiahnem rúčku kufra a začnem ho ťahať po schodoch až do izby.
Izba vyzerá podobne ako v chrabromírskej klubovni iba je trochu väčšia a má balkón.
Ihneď sa zhodím do mäkkej postele a spokojne vzdychnem. Ale akonáhle zatvorím oči, objaví sa mi v mysli obraz Poterových jasnozelených očí a havraních neposlušných vlasov. Zdesene otvorím oči a nahlas vykríknem, keď mi jeho obraz ostane pred zrakom.

,,Kľud, nechcel som ťa vystrašiť." opatrne, nespúštiac z neho oči, sa posadím. Potter spraví to isté.
,,Čo tu robíš?" spýtam sa ho nakoniec, keď v izbe zavládne napäté ticho.
,,Zoznám sa s chrabromírskym prefektom!" hrdo na seba poukáže a ja sa zhrozím.
,,Och, nie." hlesnem a hlavu si vložím do dlaní, kde mučivo zamraučím.
,,Aj ja som rád, že sa budeme vídavať každý deň, Aurellová. Aspoň sa bližšie spoznáme!" prehovorí Potter a hneď nato ma vtiahne do objatia. Stuhnem. V bruchu pocítim zvláštne chvenie a moje ruky sa samé do seba obmotajú okolo jeho ramien a pritiahnem si ho ešte bližšie, čím spôsobím, že obaja spadneme na posteľ, stále v objatí.
Zasmejem sa nad tým a hlavu mu položím na hruď, aj cez jeho košeľu cítiť svaly, vydreté zo zápasov z metlobalu. V tú chvíľu mám chuť ju z neho strhnúť a vybozkávať ho po nahej pokožke. Nad mojimi myšlienkami iba nesúhlasne pokrútim hlavou.

,,Aurellová? Č-čo to robíš?" až vtedy si uvedomím, že mu rukami prechádzam po celej hrudi a bruchu, zatiaľ čo on ma skúma napolo prekvapeným a napolo neistým pohľadom. Vystrelím z postele, akoby ma kopla elektrina a Potter ma nasleduje.
,,Mali by sme ísť do Veľkej Siene. Určite na mňa čakajú priatelia. A na teba tiež." narovnám si pokrčený hábit a vydám sa smerom ku vchodu, ale Potterova ruka ma zastaví.
,,Spravil som niečo?" opýta sa so strachom až ma pichne v hrudi. Neisto sa naňho usmejem, zmätená mojimi pocitmi.
,,Nie." klamárka!

Na chodbe sme ticho a keď vojdeme do Veľkej Siene iba sa rozlúčime a ja pohľadom vyhľadám jasné ryšavé vlasy. Keď si ma všimne, zamáva mi a zavolá k sebe.
,,Čau." prisadnem si k nej a hneď sa poobzerám po jedle. Až teraz mi dôjde, že som dosť hladná.
,,Ahoj." odzdraví Lily a pokračuje:
,,Prečo si potom neprišla za nami? Čakali sme ťa.. Ináč zmeškala si zatrieďovanie prvákov, kde si bola?" zahrnie ma otázkami a ja ju chápem. Ospravedlňujúco sa na ňu pozriem.
,,Zvolili ma za chrabromírsku prefektku. Ževraj Chary zmizla." prekvapená novinkami na mňa vyjavene pozrie.
,,A to nie je všetko." povzdychnem si.
,,Chrabromírský prefekt je Potter." Lily pustí príbor z rúk a zakryje si ústa, ale aj tak počuť jej zhíknutie. Prikývnem, no ona pokrúti hlavou.
,,Tak to je fakt smola." skonštatuje so súcitným úsmevom.
,,Byť na tvojom mieste, hodím ho von z okna, keď bude spať a za splnu. Keby sa tu potuloval nejaký vlkolak." snaží sa odľahčiť situáciu, začo jej som vďačná, no nepomáha to. Hlavne keď s ním chcem byť.

Aby som prešla na iné myšlienky pustím sa do voňavého mäsa, ktoré som si nabrala na tanier a odchlipnem si zo šťavnatého tekvicového džúsu. Už sa chystám zapichnúť do teľaciny, keď namiesto mäsa nôž prejde Zloduchovou hlavou. Hystericky skríknem a odhodím nôž na stôl. Lily sa tiež zľakne. Duch Zloduch sa na nás začne baviť a s hlasitým rehotom vyjde zo stola a preletí na Bifľomorský stôl, strašiť malých okuliarnatých prvákov. Keď si pomyslím, ako som sa ja stretla s Duchom Zloduchom, strasie ma a prejde mnou mráz.

No aj tak sa na tom zasmejem, so smutným tušením, že je to posledný krát, čo ma vystrašil.