THE RED GAME / FF

kapitola 18. Naoko bezstarostne

Túto časť venujem stolenpie3 ! Ďakujem za všetky hviezdičky! ❤️

Celú cestu sme nemohli zakryť široké úsmevy na našich tvárach, každú sekundu sme po sebe pokukovali s prepletenými prstami, ktorými mi robil kruhy na dlani. Triasla som sa od toľkého pocitu šťastia a lásky a keď sme spolu vošli do našej klubovni, čakalo ma tam milé prekvapenie.

,,Lily!" vypísknem a hodím sa taktiež vysmiatej kamarátke okolo krku. Radosť pohltí celé moje telo, spokojne sa od nej odtiahnem a hneď zo seba vychrlím množstvo otázok:
,,Kde si bola? Ako si sa dostala preč? Uniesli ťa? Spravili ti niečo, alebo-" nestihnem dopovedať, preruší ma jej hlasný smiech a následné pokrútenie hlavou.
,,Neviem. Nič si nepamätám, mám v hlave totálne okno! A k tomu to desné svrbenie na ruke." vzdychne si a ustarostene sa pozrie na spomínanú časť tela. Chápavo prikývnem a so súcitným úsmevom prehovorím:
,,Nevadí, ja ti musím zase povedať, čo som s Jamesom zistila! Bože, je toho tak veľa!" plesnem si rukou po čele a James k nám pristúpi bližšie. Jednou rukou si ma objíme okolo pásu a svoju hlavu zaborí do môjho krku. Príjemne ma strasie a na pulzujúcom mieste pocítim zimomriavky. Neviem, čo to robí, ale nie som schopná zastaviť ho. Lily spýtavo zdvihne obočie, ale mojou jedinou odpoveďou je začervenanie.
,,Mohla by si začať od toho, čo si to porobila s Potterom, hviezdou školy a teraz je ako..ehm, zamilovaný pes, tak by som nazvala jeho správanie." vyjadrí úprimne svoj názor a ja sa uchechtnem. No jeho hrdosť je zranená, musí sa hneď hájiť:
,,Aký zamilovaný pes? Keď už tak, jeleň. A čo je na tom? Mali by sme sa naučiť spolu vychádzať, Evansová, kedže teraz Maddie nespustím z očí." navrhne mier a Lilyno obočie vystrelí prekvapene ešte vyššie, ak sa to vôbec dá.
,,Maddie? Wow." zachichotá sa, ale nakoniec prisvedčí:
,,Dobre, Potter. Ale keď svojej Maddie ublížiš, prisahám, že vyhrabem vojnovú sekeru zo zeme a naservírujem ťa ňou hladným mozkomorom." varuje ho a ja sa musím zasmiať nad jej ochranárskymi pudmi.
,,No, a teraz ďalšie novinky!" preruším ich.
,,Prepáč, ale chcela by som ísť najprv za Sevom. Predsa len, ešte sme sa nevideli." zlato sa začervená. Potmehúdsky úsmev neviem zakryť ani vtedy, keď si silou mocou kúšem do vnútorného ďasna.
,,Okej, tak si choď. A pozdrav ho odo mňa!" trochu sa bojím, kedže nás s Jamesom už spolu videl, ale musí to pochopiť. Nemienim si vyberať medzi dvoma podstatnými ľudmi v mojom živote. Keď za sebou s letmím zamávaním zavrie dvere, ostaneme s Potterom sami. Ticho preruší jeho odkašľanie:
,,M-mohli by sme ísť do chrabromírskej klubovni, č-čo ty na-nato?" prikývnem, no neodpustím si podrýpnuť do nervózneho Jamesa:

,,Ále, čo sa deje, Jamesíček?" zaspievam sladko, ,,Vari sa naozaj meníš na zamilovaného psa, ako Lily povedala?" zložím si ruky na prsiach a on nesúhlasne skrčí tvár.
,,Ako ťa to mohlo napadnúť, Ma- teda Aurellová?" pyšne vztýči bradu dohora, spokojný zo svojim prejavom. V bruchu ma zašteklí pobavený smiech, ale pristúpim na jeho hru:
,,Chytaj!" svoje ruky rozprestriem do vzduchu a telo nakloním dozadu, načo začnem pomaly strácať rovnováhu. No nebojím sa, pretože je tu on. Človek, ktorému plne verím. Človek, ktorému sa odovzdávam. James Potter, ktorého milujem.

So šťastnými iskričkami otvorím oči a stretnem sa s tými jeho, zelenými a vystrašenými.
,,Mohla si spadnúť!" mierne ma napomenie a napraví mi vlasy z čela. Namietnem:
,,Nie, nemohla. Si tu ty." žmurknem naňho a pomocou jeho rúk sa postavím na nohy. Ticho poďakujem a dodám:
,,Poslušný psíček!" pokrúti strapatou hlavou, pričom mu jeho vlasmi prejde zimný vánok, ktorý si našiel cestu cez veľké bradavické v izbe. Zafrfle si pár škaredých slov popod nos, no nakoniec sa iba obaja vydáme do spomínanej klubovni.

***

  Naštastie si pamätám heslo, ktoré mi nedávno vravela Lily, pretože s Jamesom by som bola v keli. Zadám ho tučnej pani a keď prejdem cez prah obrazu, pohľad mi zavadí o Blacka, rozvaleného v kresle v hlavnej miestnosti. Vidím iba jeho zlaté vlasy, ale kvôli húfu dievčat viem iste, že je to on.
,,Tichošľap, aké nečakané!" vyhlási James, ktorý vstúpi hneď za mnou a nezabudne prekrútiť očami. Black sa zasmeje a prehovorí k dievčatám:
,,Dámy, rád som vás spoznal! Ale teraz, ak dovolíte, chcem ostať osamote so svojími priateľmi. Ďakujem za spríjemnenie večera, hlavne ty Rebeca." žmurkne na jednu blondínku a ona sa zamračí:
,,Chcel si povedať Alice!" potichu sa zachichotám, keď zbadám Blackov nervózny pohľad.
,,J-jasné, ale je tu aj nejaká Rebeca, nie?" nakloní sa, aby videl do davu svojich fanúšičiek. Táto situácia mi pripadá neskutočne vtipná, dlaňou musím utlmovať môj krochtavý posmech.
,,Nie, nie je!" ozve sa nejaké dievča a Black sa od zamyslenia poškriabe po hlave.
,,Tak to bola asi z iného stretnutia.." to už s Jamesom spustíme lavínu hurónskeho smiechu, až sa bolestne chýtáme za rozochvené bruchá. Nevšímame si karhavé oči, zabodávajúce sa priamo na nás. Položím mu ruku na rameno a priškrteným hlasom vytlačím pomedzi smiech:
,,Trapaaaas!" a hneď ma sprevádza James:
,,Oúú!" zakryje si rukou ústa a druhou sa ťahá za vlasy, aby nejako zastavil ďalší príval hurónskeho rehotu. Zatiaľ sa všetky dievčatá vytratia z miestnosti a my si posadáme na gauč.