Good or bad? -|| Nedokončené ||-

4.-ERIC McCORMICK

Bolo len pol ôsmej, vedela som, že nemám čas vysedávať v izbe a musím niečo robiť. Rozhodla som sa, že pôjdem do klubovne za Ericom. Dozvedela som sa veľa, ale to mi nestačí.
Teraz je môj cieľ spoznať Eleanor Malfoyovú.
"Luna, musím ísť do klubovne." povedala som Lune, zatiaľ čo si čítala Sršeň.
Pozrela ponad časopis, aby ma videla a odvetila:
"Ale ešte stále si mi nepovedala, čo si robila vo Veľkej Sieni."
Vzdychla som si.
"Tak dobre. Nepovedala som ti jednu dôležitú vec. Pamätáš si na minulý týždeň v pondelok? Keď si nešla na raňajky..."
"Áno," prerušila ma.
"Doniesla si mi puding. Bol výborný."
"Prihovorilo sa mi jedno dievča. Malo sivé oči a plavé vlasy. Volalo sa Eleanor, no priezvisko mi povedať nechcela," pokračovala som a vyrozprávala som jej celý náš rozhovor s dievčaťom. Luna ma počúvala s typickým zasneným pohľadom a úsmevom.
"Dnes som ju chcela nájsť. Spýtala som sa na ňu nejakého Erica, a ten povedal, že je Malfoyová."
Lunin úsmev sa vytratil z tváre. Oči vypleštila a vyzerala až priam komicky.
"Malfoyová? Ale to je čudné. Ako môže byť potom v bystrohlave?" čudovala sa Luna.
"To by zaujímalo aj mňa." povedala som zamyslene.
Vtedy do spálne vkročila Padma Patilová a my sme boli s Lunou nútené ukončiť rozhovor.
"Luna, musím ísť do klubovne. Uvidíme sa neskôr."
Luna sa len usmiala a ja na ňu.
"Ty ideš do klubovne? Tak to ti neverím. Nikdy tam nie si." ozvala sa Padma. Zaskočilo ma to, nezvyknem sa s ňou rozprávať.
"Je to naliehavé, ale nemusíš mi veriť," odsekla som a zabuchla za sebou dvere od spálne.
Po točitých schodoch som zišla do bystrohlavskej klubovne. Väčšina študentov tu čítali knihy, až na jedného. Áno, bol to Eric. Nervózne čakal v malom kresle. Pridala som do kroku, kým ma nezazrel.
"Ahoj, Arianna." pozdravil sa mi.
Prečo všetci poznajú moje meno?
"Ahoj, Eric. Môžem si prisadnúť?" prikývol mi.
"Viem, že to možno vyzerá zvláštne, ale je to veľmi dôležité. Potrebujem vedieť všetko o Eleanor. Závisí na tom osud jedného človeka."
Eric sa zatváril prekvapene.
"Osud koho?"
"Prepáč, to ti nemôžem povedať."
Teraz už bol sklamaný. Bolo mi ho trochu ľúto, no naozaj mu to povedať nemôžem. Viem to len ja a Luna, k tomu neviem, či mu môžem dôverovať.
"Ako myslíš." povedal smutne chlapec.
"Teraz mám otázku. Aká je rodina Eleanor a Draco Malfoy?"
Eric sa pozrel na zem. Tváril sa, že premýšľa, no len pokrútil hlavou.
"Netuším. No podľa mňa to bude nejaká sesternica, možno z prvého, alebo druhého kolena."
Veľmi mi nepomohol, ale nezabúdajme, že je to len náhodný druhák z bystrohlavu.
"No dobre. A čo jej povaha? Aká je k druhým ľuďom?"
Túto otázku som sa spýtala, pretože viem, ako sa správa Draco.
"Hm, je veľmi uzavretá a so mnou sa nikdy nerozpráva, maximálne sa mi pozdraví. Neviem, ale prečo. Nikdy som nad tým neuvažoval."
Vôbec tomu nerozumiem. Veď je Malfoyová, prečo neuráža každého, kto nemá čistú krv?
"A čo sa čarovania týka, je najlepšia. Nerozumiem, ako môže ovládať toľko veľa kúziel už v druhom ročníku. Je skoro ako Hermiona Grangerová."
Grangerová. Klasika, všetci ju obdivujú. Nikdy nás s Lunou nemala v láske, myslela, že sme šialené. Po tom, čo všetko Luna urobila, na ňu zmenila názor, takže šialená zostávam len ja.
"Och, áno, Grangerová je vynikajúca," zaklamala som.
"Viem, že odo mňa chceš vedieť viac, no nikto ju úplne nepozná a ja už vôbec," povedal sklamane Eric.
"Mala by si ju navštíviť sama, moji kamaráti tvrdia, že zvykne byť v knižnici."
Preboha knižnica. Ako to, že ma to nenapadlo? Sprostá Arianna, veď tam chodím každý deň.
"Áno, máš pravdu, aj tak tam potrebujem ísť. A ty by si mal ísť spať." pozrela som na neho.
"Čo si, veď je len desať hodín." šibalsky sa uškrnul.
"Dobre, tak choď za kamarátmi, mne je to jedno." zasmiala som sa.
"Veľa šťastia, Arianna." zamával mi.
"Maj sa, Eric." rozlúčila som sa a zdvihla sa z kresla. Prešla som cez portrét a po chodbe som došla do knižnice. Mala som len jednu domácu úlohu z transfigurácie a tú si naškriabem aj potom. Teraz musím nájsť Eleanor. Prechádzala som každou uličkou knižnice, samozrejme potichu, aby ma madam Pinceová nevyhnala.
Nie je tu. Je dosť hodín, asi už spí.
Prešla som knižnicu ešte raz, no márne.
Sadla som si vyčerpane za stôl a vzdychla som si. Na stole ležala kniha Rokfort a jeho dejiny.
Zasmiala som sa. Tú knihu som prečítala v prvom ročníku minimálne dvadsaťkrát a takmer som na ňu zabudla.
Pritiahla som si ju k sebe a začala ju čítať. Opäť som sa zasmiala, pamätám si, ako som ju musela povinne prečítať a úplne ma fascinovala. Toľko nostalgie som necítila veľmi dlho.
"Tá kniha je blbosť, čítala som ju päťkrát."
Otočila som sa za dievčenským hlasom, keď som ju uvidela.
Bola to Eleanor.
"Ahoj, Eleanor. Hľadala som ťa celý týždeň. Máš trochu času?" vysypala som zo seba.
"No, ehm, záleží na tom, čo potrebuješ." zmätene sa pozerala na knihu Rokfortu a jeho dejín.
"Potrebujem odpovede na moje otázky.
V akom vzťahu si s Dracom Malfoyom?"
Eleanor si nervózne začala hrýzť peru.
"Som... som jeho sestra."