Good or bad? -|| Nedokončené ||-

25.-AVADA KEDAVRA

Arianna

Bola som tak šťastná, že som bola opäť s Lunou. Rozprávala mi o všetkom, čo mi ušlo a cítila som sa ako normálne dievča v normálnej škole.
Keď Luna odišla do sprchy, uvedomila som si, že tu vlastne nič normálne nie je. Som čarodejnica, som v čarodejníckej škole a ak niekto nezasiahne, tak je náš čarodejnícky svet na pokraji záhuby. Hemží sa to tu smrťožrútmi, ktorí sa snažia ovládnuť všetko, čo sa len dá - školu, ministerstvo a napokon aj naše životy. Akoby toho nebolo málo, tak môj otec ochorie tak ťažko, že len malé percento túto chorobu prekoná.

"Arianna, nechceš už ísť spať? Zajtra je škola a musíš sa vyspať."

Preboha! Takmer som zabudla! Škola, úlohy, všetko som si musela dohnať!
"Maj sa Luna, myslím, že toto bude dlhá noc!" pozdravila som ju a bežala som do knižnice.

Listovala som v knihách, robila si poznámky a snažila som si jednotlivé informácie uložiť v hlave. Bolo toho nesmierne veľa a aj keď som sa štúdiu snažila aspoň sčasti venovať aj doma, nestačilo to. Nestíhala som nabehnúť do systému.
Knihovníčka už netrpezlivo klopala nohou a čakala len na mňa, aby mohla odísť.
"Madam Pinceová, ak chcete, môžte si ísť ľahnúť. Sľubujem, že nič nevyvediem, veď ma poznáte, som tu každý deň!"
Knihovníčka sa rozzúrila a vyhŕkla:
"V žiadnom prípade to tu nenechám bez dozoru! Mala si prísť skôr, už sú dve hodiny ráno!"

Neverila som a pozrela som na hodinky. Do čerta, mala pravdu! Boli ozaj dve hodiny ráno a ani zďaleka som nedokončila to, čo som chcela.

"Už len 10 minút, sľubujem!" prosila som.

Madam Pinceová sa naozaj rozzúrila, pozatvárala mi všetky knihy, zmetala všetky kusy pergamenu na jednu kopu a zavrela mi nádobu atramentu.
"Budeš pokračovať zajtra, naozaj nemám náladu ďalšiu noc kvôli vám, nezodpovedným deťom, ponocovať!"

Nemala som na výber a ocitla som sa na chodbe. Bola som síce unavená z toho učenia, ale nemala som potrebu ísť spať. Chcela som si len prevetrať myseľ a premýšľať. Rozhodla som sa, že pôjdem vonku. Chladný aprílový vánok ma ofukoval z každej strany a hlboko som sa nadychovala a vydychovala.

Potom som zacítila na krku závan ľadového vzduchu, ktorý sa začal šíriť po celom tele. V momente som sa otočila a zbadala som Dracovu siluetu v tme. Moje oči si pomaly privykli na tmu a zbadala som jeho oceľovo sivé oči. Napriek tomu, že jeho pleť vyzerala ako pred smrťou a mal modré kruhy pod očami, jeho oči doslova žiarili.

Bola som v nich zahĺbená, no potom som v nich zbadala niečo čierne. Akoby ich zaplavila čiernota. Postupne mi začal splývať s čiernou nocou a ja som odvrátila pohľad. Nevedela som si vysvetliť, čo sa stalo, ale videla som v ňom niečo temné. Niečo nebezpečné. Niečo, čo ma pohlcovalo.
Utiekla som. Premkla sa vo mne hrôza. Zvalila som sa na posteľ a zaspala som. Cítila som sa, akoby som vpadla rovno do náručia temnoty.

+++

"Tak čo Arianna, zvládla si školu?" spýtala sa poobede Luna zvedavo.

"Ach, ani sa nepýtaj. V transfigurácií som úplne stratená, netuším, ako to zvládnem dobrať. Aspoň že ma má rád Slughorn..."

"Ozaj Arianna, Slughorn!" skočila mi do reči.

"Počula si už o tom Arianna? Vraj niekto chcel otráviť Slughorna, lenže to miesto neho schytal Ron! Verila by si tomu?"

"Hneď sa mi na ňom niečo nezdalo. Celú hodinu bol taký roztržitý, vedela som, že ho niečo rozhodilo. Ako je na tom Weasley? Žije?"

"Áno, chvalabohu, záchranil ho Harry. Mňa by ale zaujímalo, kto to mohol urobiť. Podľa mňa to urobil niekto zo školy. Veď prečo by mu chceli ublížiť smrťožrúti? Neboj sa, nie je nás tu v hrade tak veľa, čoraz sa to zistí. Určite to na ňom zbadám, keď toho podliaka uvidím."