Good or bad? -|| Nedokončené ||-

3.-ĎALŠÍ ŠKOLSKÝ ROK

Skončila sa moja dnešná posledná hodina. Bola to hodina transfigurácie s profesorkou McGonagallovou. Myslím, že ma nenávidí. Transfigurovanie mi vôbec nejde, skôr by som povedala, že čím viac sa snažím, tým viac to dokašlem, ale mňa vôbec netrápi, že ma McGonagallová nenávidí.
Eleanor som nikde nevidela, to ma trápilo. V klubovni bolo naozaj rušno, všetci boli radi, že spolu po prázdninách opäť môžu diskutovať o knihách čo cez leto prečítali, čo iné sa dá čakať od Bystrohlavu. V klubovni som veľa času netrávila, knihy som mohla čítať aj v knižnici, navyše, vždy ma niekto vyrušil a mňa to vždy vytrhlo zo sústredenia.
Keď som chcela nájsť bledovlasé dievčatko, musela som v klubovni ale byť častejšie. Nechcela som to však robiť nápadne, všetci vedia, že tam nikdy nie som. Včera a dnes sa mi ju zastihnúť nepodarilo, preto sa o to pokúsim cez túto večeru. Pamätám si približne kde vtedy na raňajkách sedela, preto som trochu spokojnejšia, že ju nájdem.

Čo sa týka čarovania, zlepšila som sa. Čakala som, že po prázdninách všetko zabudnem, no asi mi krátka pauza prospela. Kúzla som síce mala dokonalo nacvičené, no chýbal tomu tréning. Pomaly som oľutovala, že som sa nepridala do Dumbledorovej armády. Luna ma o tom presviedčala každú jednu sekundu, aj keď vedela, že Pottera neznášam. Nahnevala som sa na ňu vtedy tak ako nikdy. Vôbec som sa s ňou nebavila, bola som veľmi tvrdohlavá. No keď by som sa do nej pridala, možno by som bola oveľa bližšie k Malfoyovi. Nie je to paradox?
Samozrejme, ako ospravedlnenie ma Luna naučila väčšinu kúzel, ktoré ju Harry naučil, a to jej nikdy nezabudnem. Kúzlo, ktoré mi išlo najmenej, bolo Patronus.
Z prútika mi vyšla jedine slabá sivá para, ktorú skoro nebolo vidieť. Luna povedala s úsmevom, že to nevadí. Stále sa nenávidím, že som sa to nenaučila.

+++

Pred Veľkou sieňou stála veľká skupina Slizolinčanov. Ešteže so mnou bola Luna, inak by som radšej zostala hladná. Čo to hovorím, umieram hladom! Okrem toho, musím sa stretnúť s Eleanor. Netuším, či to pomôže, no nemôžem sedieť so založenými rukami a sledovať ako sa z Malfoya stáva smrťožrút.
Luna bez problémov prešla medzerou medzi dvoma Slizolinčanmi a ja som sa znažila ísť tesne za ňou. Keď sme medzi nich prešli, začali na nás niečo kričať, no snažila som sa ich ignorovať, tak ako to robila Luna.
Prešla som pohľadom na slizolinský stôl, ktorý bol narozdiel od ostatných veľmi prázdny. Všimla som si pár mladších žiakov na opačnom konci a stola a to je tak všetko. Pozrela som sa na koniec bližší k dverám a uvidela som ho tam. Draco tam sedel aj s Crabbom a Goylom, ťažko povedať či to sú jeho kamaráti, alebo sluhovia. Každopádne sa tváril ako každý deň tohto školského roku. Zamyslene. Merlinvie o čom tak môže premýšlať, VČÚ už máme za sebou.
Uvedomila som si, že tam čumím príliš dlho. Luna sa tiež obzerala po sieni, no tvárila sa jednoznačne viac zasnene. Snažila som sa zistiť, prečo sa toľko obzerá, no jediné čo som zistila, bolo, že všetci už boli na svojich miestach a my dve sme tam stáli ako trúbky.
Schytila som ju za rameno a posadila ju k nášmu stolu. Vôbec ma nevnímala, ďalej si tými jej obrovskými očami premeriavala miestnosť.
"Ehm Luna, čo je také zvláštne?"
Luna sa chvíľu pozerala na slizolinský stôl a potom na mňa.
"Vidíš slizolinský stôl?" prerušila sa, aby som sa tam pozrela.
"No, ehm, vidím." pozrela som zmätene.
"A nevšimla si si niečo? Je ich tam maximálne polovica." Luna odo mňa neodvrátila zrak, zatiaľ čo ja som pozerala z jedného konca stola na druhý. Má pravdu. Je to podozrivé. Žeby boli konečne poškole za tie svinstvá čo narobili?
Ale nie. Dokým tu bude Snape, nič také sa nestane.
"Luna, čo myslíš? Prečo?"
"Myslím, že nie sú hladní. No ja už umieram hladom, takže by sme mali začať jesť."
Typická Luna. Začne o niečom múdrom a zakončí to nejakou sprostosťou. No mala pravdu, som hladná ako vlk.
Zjavili sa predo mnou francúzske zemiaky, ktoré vyzerali naozaj dobre. Hádzala som ich do seba ako zmyslov zbavená, keď som si uvedomila najdôležitejšiu vec, kvôli ktorej som sem prišla.
Eleanor.
Ruka mi úplne zamrzla a vypadla z nej vidlička, ktorá s hlasným cinknutím spadla na tanier. Takmer všetky hlavy sa otočili na mňa, no úplne som ich ignorovala. Zdvihla som sa zo stoličky a odkráčala som na opačný koniec stolu, kde sedávali prevažne prváci a druháci.
Hľadala som tam tie neprehliadnuteľné plavé plasy, no márne. Prišla som k nejakému chlapcovi s kučeravými čiernymi vlasmi.
"Hm, prepáč, že ťa ruším pri jedle, ale nevidel si jedno dievča - svetlé vlasy, volá sa Eleanor."
Chlapec na mňa sklamane pozrel.
"Áno, Eleanor Malfoyová, no tuším, že..."
"Počkať, Malfoyová?" vrieskala som a všimli si ma aj ostatní kamaráti toho chlapca.
"No áno." zmätene na mňa pozeral chlapec, akoby som spadla z vesmíru.
"Prepáč mi, hovor ďalej." netrpezlivo som sa mu ospravedlnila.
"Je stále v izbe, chodí len na vyučovanie a na raňajky. Sem-tam zájde aj na večeru. Takto sa správala celý prvý ročník. Mysleli sme si, že ju to prejde, no asi sa to nesplnilo. Neviem však o nej nič, s nikým sa nebaví."
Zaskočilo ma to. Eleanor Malfoyová? Nerozumiem tomu. Nemôžem sa ho už viac spýtať, aj tak som už pritiahla dosť pozornosti.
"Ani nevieš ako ti ďakujem. Ako sa voláš?" pozrela som na chlapca.
"Som Eric McCormick. Prečo?"
Nevedela som si vysvetliť, prečo som sa ho to spýtala, možno som čakala, že povie, že je nejaký ďalší Malfoy.
"Len tak. Počuj, dneska v bystrohlavskej klubovni mi o nej musíš povedať všetko čo vieš. A ešte raz ma ospravedlň. Dobrú chuť." vysypala som zo seba.
Ako som odchádzala, prisahala by som, že očervenel. Všetci jeho kamaráti na mňa civeli s otvorenými ústami. Dobre, možno som na neho nemala ísť takto naraz a nemala som sa ho na to pýtať takto verejne. Ale záleží na tom? Viem viac, než by som očakávala a to stačí.
"Kde si bola? Vychladli ti zemiaky." iný pozdrav by som Luny ani nečakala.
"Ach Luna, všetko ti vysvetlím, len nie tu," pozrela som sa okolo seba.
"Myslím, že dnes som sa strápnila dosť." povedala som tichšie.
Luna sa len pousmiala a ďalej sa venovala svojmu koláčiku. Ja som dojedla studené zemiaky, ktoré neboli až také dobré, ale hlad je hlad. Po večeri som s Lunou odkráčala do našej spálne.