Good or bad? -|| Nedokončené ||-

24.-JED

Draco

Hádzal som do seba rýchlo obed, prvé jedlo za posledné dva dni. Čakal som na balíček od mamy, mala mi poslať špeciálnu zásielku. Až príliš špeciálnu. Dneska je deň, keď letí pošta, takže obedujú všetci žiaci. Z dverí vyletela žiarivo-zlatá sova, ktorá priletela na bifľomorský stôl. Následne za ňou priletelo ďalších šesť.
Pamätám na tie časy, keď ich bežne priletelo aj sto. Až na to, že vtedy smrťožrúti nekontrolovali poštu...

Doletela mi obrovská strieborná sova a okamžite som jej schmatol balík a odchádzal. Sova začala húkať a mávať krídlami, pretože bola hladná.
"Buď ticho, ty sprostá zver!" skríkol som v plnej jedálni, čím som upriamil plnú pozornosť na seba. Presne to, čo som nechcel.
Sova síce stíchla, no jedáleň tiež a počuli by ste tam preletieť aj mušku. Všetci na mňa zízali a cítil som sa ponížene.
S balíčkom za chrbtom som sa otočil na päte a energickým krokom som sa pobral preč. Po chvíli som však zaregistroval, že ma niekto prenasleduje. Zrýchlil som krok a odbočil smerom do žalárov, no stále som za sebou počul dupanie. Mierne som sa otočil a periférne som zbadal plavé vlasy, dlhšie ako inokedy.

Sestra. Toto mi naozaj chýbalo.

Keďže ju stále bavilo prenasledovať ma, rozhodol som sa otočiť smer a vybrať iný cieľ. Trebárs tie ošumelé záchody na dolnom podlaží. Čudoval som sa, že za mnou stále stíha a zastavil som sa, až po prehľadaní záchodov, či tam niekto náhodou nesedí. Potom som sa ostro otočil a až vtedy som ju zbadal.
Bola taká bledá, krehká, no vyrástla. Aj vlasy jej narástli.

"Eleanor, máš tri minúty, aby si mi vysvetlila, prečo ma prenasleduješ!"

"Ty si dostal nejaký balíček? Teraz?"

Nenávidím tú hlúpu sovu, kvôli nej ma zbadala.

"Teba do toho nič! Mali sme snáď jasnú dohodu!" kričal som.

"Prosím, nekrič. Ja viem, ale Draco, dúfam, že to nie je niečo nebezpečné."

"A ty si myslíš, že ťa budem poslúchať?"

"Prosím. Viem, že to bude niečo zlé, keď ti tú zásielku schválili aj smrťožrúti..."

"Tichšie," zakryl som jej ústa.
", nevyslovuj to nahlas."

Odtrhla mi od seba ruku a rozhodne kráčala k dverám. Potom zaváhala, otočila sa pomaly ku mne a povedala:
"Ten nápad s jedom je skutočne hlúpy."

Chcel som ju zastaviť, ale už jej nebolo.

Arianna

Akonáhle som vošla do hradu, zacítila som príjemnú vôňu obedu. Myslela som, že sa mi len sníva, videla som konečne tie známe chodby, dvere, sviečky, no vôňa obeda mi pripomínala, že je to naozaj realita.
Chcela som sa tak veľmi ísť naobedovať, no musela som ísť za Dumbledorom. A tak som za ním vyliezla do kancelárie.
"Dobrý deň, pán profesor, neruším?" spýtala som sa potichu.

"Vedel som, že sa vrátite, slečna Moonová. Sadnite si." ponúkol mi stoličku oproti nemu.

"A čo ochrana mojej rodiny, ako viem, že sú v bezpečí?" spýtala som sa rovno.

"Poslal som tam ochranného škriatka. Počul som, že máte doma dvoch nečarodejníkov, takže na vašom mieste by som im napísal, aby sa ho nebáli. Ako sa má váš otec?" spýtal sa.

"Vy... poznáte môjho otca?" odpovedala som otázkou.

"Nuž pýtali ste odo mňa recept, ako vyliečiť Dračie kiahne. Pán Slughorn na ňom stále pracuje, no myslím, že, ak sa mu stav nezlepšil, úprimne nemyslím, že by mohol fungovať."