Good or bad? -|| Nedokončené ||-

21.-PLÁNY DO BUDÚCNOSTI

Hnila som stále v ošetrovni, zatiaľ čo ma čakalo obrovské doháňanie učiva. Po dvoch dňoch na ošetrovni som sa konečne vydala na poriadny obed vo Veľkej sieni. Úplne som zabudla, ako veľmi mi toto miesto chýbalo a znovu som sa cítila ako v prvý deň, tesne pred zaraďovaním do fakúlt. Polovica Siene dnes obedovala a druhá polovica si niečo čítala, alebo robila úlohy. Obed som do seba nahltala, aby som miesto aritmancie podoháňala zmeškané učivo. Luna mi nachystala všetko, čo mi profesori prenechali a pri pohľade na tú "kôpku" sa mi podlomili kolená. Nemala som šancu stihnúť to do zajtra, jedinou útechou bolo, že zajtra som nemala Obranu proti čiernej mágii ani Čarovanie. Elixíry boli hračka, Dejiny mágie také ľahké neboli, no stačilo mi prepísať učivo a ostatné mi vraj vysvetlí profesor Binns na hodine. Najväčším orieškom bola samozrejme transfigurácia, pretože profesorka McGonagallová má zjavne pocit, že nestíhame s učivom.

Počula som chodiť spolubývajúce hore dole, vždy si nechali nejakú poznámku na môj účet. Nezostávalo mi nič iné ako to ignorovať a cítiac sa ako uväznená v Diablovom osídle, som pokráčovala v úhľadnom písaní.

"Utekaj Arianna, zmeškáš večeru." kričala jemným hláskom Luna, ktorá sa tu dneska zjavila prvýkrát. Popravde som na večeru ani neplánovala ísť, ale túžila som po poriadnom jedle, nie po tom, čo mi posledné dva dni Madam Pomfreyová nosila.

"Postrážiš mi tie úlohy prosím? Naozaj to, aby mi ich niekto ukradol je to posledné, čo by som teraz chcela."

Prehnane zakývala hlavou a zatriasli sa jej reďkovkové náušnice. Pravda bola taká, že som chcela ísť na večeru úplne sama a bez Luny. Atmosféra v hrade vôbec nebola taká ako pred rokmi a bolo mi jasné, že to tu dlho nevydrží a onedlho budem musieť odísť. Musela som si tu užiť každú jednu chvíľu a pomaly sa rozlúčiť aj s Lunou. Viem, že chce naďalej pomáhať Harrymu Potterovi a nemôžem jej v tom brániť. Ona má svoju budúcnosť a ja tú svoju.

Trápilo ma, že sa moja budúcnosť otáča iným smerom než som chcela. Mala som svoj plán, no nemohla som v ňom pokračovať. Draco Malfoy sa stane smrťožrútom a ja som tomu ani zďaleka nemohla pomôcť.

Draco

Ešte stále som čítal list, ktorý mi poslala Arianna, bolo mi to jasné z malého Mesiaca na konci. Vedel som, že má pravdu, no nechcel som si to priznať a musel som pokračovať v tom, čo som si naplánoval. Musím sa vrátiť k Pansy a v živote som nemal takýto pocit, že nič nemám. Nemám kamarátov, rodinu, duševne ani rodičov, Eleanor som stratil už dávno, nie som ani na dobrej strane a čo bolo najdôležitejšie, nemal som Ariannu.
Stál som oproti zrkadla v dievčenských záchodoch a pochopil som, prečo tu nikto nechodí. Kvôli Umrnčanej Myrte. Jej vzlyky mi ale momentálne vôbec neprekážali a mohol som sa sústrediť na dvojitú bolesť. Opäť ma pálilo Temné znamenie, no čo bolo ešte horšie, duševná bolesť bola oveľa horšia. Nevedel som si predstaviť čo so mnou bude. Ak zabijem Dumbledora, nezabije môjho otca a bude na tom rovnako zle ako teraz. Ak Dumbledora nezabijem, zabije mňa, napriek tomu, že ja už mŕtvy som. Celý život som túžil žiť plnohodnotný život, mať rodinu, prácu a pokračovať vo svojom rode. Občas rozmýšľam o tom, aké by to bolo bez Voldemorta a mám chuť nájsť nejaký spôsob, ako ho zabiť. Čím viac som sa pozeral do zahmleného zrkadla, tým viac som sa nenávidel a Myrta mi v tom veľmi nepomáhala.

"Čo si mal na obed, Draco? Vyzeráš, akoby si žiaden obed nemal už pár týždňov!" zložila mi "kompliment" Myrta, no naozaj som tak vyzeral. Vlasy mi ovísali dole a tvár nadobúdala sivasté odtiene. Kruhy pod očami tomu tiež veľmi nepomohli a pery som mal sfarbené dobiela. Keby ma videla matka, nespoznala by ma.
Nepoznal som jedinú aktivitu, ktorá by ma urobila šťastným. Možno šťastným celkom nie, stačilo by spokojný. Byť prefektom bola nuda, robil som to len kvôli otcovi, na začiatku školského roka som zistil, že je to zbytočné a nechal som tú prácu plnú týrania detí niekomu inému. Ďalej som nemal záujem byť ani v Slugyho klube a metlobal som nechcel vidieť po zvyšok môjho úbohého života. Štúdium už pre mňa nebolo tak dôležité ako kedysi a bol som si istý, že budúci rok sa na Rokfort nevrátim. Pravdepodobne budem niekde v zákutiach nášho domu vymýšľať plány s Bellatrix. Ach, pri jej mene mi naskočili zimomriavky. Tá žena mi zničila život a to ju len pred chvíľou pustili z Azkabanu. Nevedel som si ani predstaviť, čo povie, keď zistí, že som neopravil miznúcu skrinku. Tú skrinku som zohnal u Borgina a Burkesa za účelom prepravy smrťožrútov priamo do Rokfortu v deň, keď mám zabiť Dumbledora.