Good or bad? -|| Nedokončené ||-

7.-PREPOJENÍ

So snahou sa mi podarilo otvoriť oči a rozpoznala som izbu v nemocničnom krídle. Chcela som sa prehodiť na bok, no svaly ma neposlúchli a zostali na svojom mieste. Hlava ma bolela znovu, no nie tak ako predtým, než som odpadla, ale skôr z únavy. Netušila som, koľko je hodín a aký je deň. Vonku bola tma a všetci ostatní v miestnosti spali, takže bolo ešte pred svitaním. Chcela som ísť do svojej izby, nenávidím pocit, keď nemám čo robiť a nemám pojem o čase. Moje svaly mi to zjavne nedopriali a stáli na svojom mieste.
Kto ma sem vlastne priviedol? Pamätám si, že som odchádzala z Južnej veže a na poslednom schode som odpadla. Nevidela som však nikoho nablízku. Priala som si, aby to bol Malfoy. Ten ale podľa mojich informácii leží na izbe a nechce s nikým prehovoriť. Aj ja by som si priala byť na izbe...

Ležala som tam aspoň dve hodiny. Vonku začalo svitať a bola som rada, že približne viem, aký je čas. Svaly už povolili, ale museli byť stuhnuté pekne dlho. Vstala som pomaly z postele, pričom som si pridržiavala hlavu, ktorá ma bolela čoraz menej. Všade naokolo som spoznávala slizolinských študentov. Ktovie, čo sa im stalo.
Napadlo mi, že by som sa to mohla spýtať madam Pomfreyovej. Aj tak potrebujem vedieť, či môžem ísť do mojej spálne.
Bola vo svojom "kútiku", kde driemala. Nechcela som ju ale budiť, dala som sa na odchod.
"Slečna Moonová, vidím, že ste už hore." ozvalo sa za mnou.

"Áno, madam Pomfreyová. Inak, dobré ráno prajem." pozdravila som.

"Myslím, že by ste chceli vedieť, čo sa vám stalo. Mali by ste vedieť, že som to tak trochu predpokladala. Nemali ste ísť na vyučovanie..."

"Na vyučovaní som nebola." prerušila som ju.

"A kde ste potom bola, slečna?" spýtala sa nechápavo.

"Chcela som len poslať sovu rodičom. Cítila som sa už omnoho lepšie a netušila som, že odpadnem." vysypala som zo seba.

"Tak to potom všetko vysvetľuje," zamyslene povedala.

"V každom prípade, keď ste odpadla, priniesol mi vás sem Harry Potter,"
Harry Potter? Čo ho to napadlo? Želala som si počuť meno Draco Malfoy, aj keď som vedela, že on to určite nebol, ale Harry Potter?

"Tvrdí, že za to určite môže Draco Malfoy, že vás ovládol alebo čo, ale nezdá sa mi to."
Takže Harry Potter ma len využil, aby ma použil ako dôkaz proti Dracovi.

"Prepáčte madam, ale určite ma nikto neovládol. Jednoducho sa mi zatočila hlava a omdlela som."

Bola som presvedčená, že ma nikto neovládol, proste som odpadla. Žeby na mňa doľahol nedostatok spánku?

"Je to celé záhadné. Vždy sa na Rokforte niečo stane a nie náhodou. Napríklad, tuto študenti zo slizolinu..."

"Madam, čo sa im stalo?" prerušila som ju.

"To presne nevieme, našli sme ich všetkých pohromade na zemi, vyzerá to na veľmi zákerné kúzlo. Mojou úlohou ale nie je sa starať o príčinu zranenia, preto sa na to môžeš spýtať jedine riaditeľa Dumbledora." povedala s náznakom zúfalosti v hlase.

Absolútne ničomu som nerozumela, preto som sa s Madam Pomfreyovou rozlúčila a odišla do našej klubovne. Tam som dostala zopár nepekných pohľadov a k tomu všetkému som zistila, že som prespala celý víkend.

+++

Týždeň ubehol ako voda a učenia neubúdalo. Jedinou útechou bolo, že som nemusela navštevovať "Slugyho klub", pretože to by ma časovo zničilo. Pomaly sa blížil október a stále som neprišla na to, ako Dracovi pomôcť. Eleanor sa mi vyhýbala. Nechcela som si to priznať, no vedela som, že vlastne neviem ako mi teraz dokáže pomôcť. Jediné čo som vedela, že sa stala naozaj výnimočným bodom môjho plánu.
Po týždni som sa stále nedozvedela, prečo ma Harry Potter odviedol k Madam Pomfreyovej. Nedozvedela sa to ani Luna, čo bolo to najzvláštnejšie.
No väčšou záhadou boli Slizolinčania, ktorí ešte stále ležali v nemocničnom krídle.

Po pondelkovom vyučovaní som klasicky zahla do knižnice, kde som si v mojom kútiku chcela napísať úlohy.
Môj kútik bol ale obsadený. Na moje prekvapenie tam sedel Blaise Zabini.
Chcela som sa zvrtnúť na odchod, ale vstal zo stoličky, až mu z ruky vyletelo brko.
"Moonová?" spýtal sa ma.

"Hmm no áno." nevedela som ako zareagovať.

"Prosím, musím sa ťa niečo spýtať." odkedy hovoria Slizolinčania prosím?

"Nech sa páči." stále nechápavo som povedala.

"Je to pravda? S Dracom?" odvetil a odmlčal sa. Nevedela som, čo tým myslí, preto som radšej neodpovedala, a tak nastalo chvíľu ticho.

"Pansy mi povedala, že ju nechce kvôli tebe. Ževraj ste nejak prepojení alebo čo. Nemá na ňu čas, pretože je príliš zaujatý vašou spojitosťou. Nerozumiem tomu, ale to mi povedala Pansy. Tak je to pravda?" odvetil.

Chcela som automaticky pokrútiť hlavou, že to tak nie je, no niečo v hlave mi hovorilo, že to tak byť môže. Spomenula som si na to, čo hovorila Morag a čo hovorila Luna. Keď ma bolela hlava, bolela ju aj Malfoya. Lenže keď som omdlela, on neomdlel. Vtedy som si spomenula, že Pansy je vlastne šibnuté tučné dievča, ktoré túži po Malfoyovi už od pradávnych čias.

"Je mi ľúto, neviem o tom." dostala som zo seba. Tak rada by som povedala opak, no klamala by som sama seba.

Zabini na mňa sklamane pozrel. Pozoruhodné, nikdy sa z jeho fakulty tak netvári. Možno na Malfoyovi záleží aj jemu, aj keď neverím, že nad takým niečim premýšľam.

"Tak.. Sa maj Moonová." pozdravil sa mi.

"Ahoj." rozlúčila som sa a dala sa na odchod. Musela som ihneď vyhľadať Lunu. Obdivujem ju, že stále dokáže počúvať tie moje kecy o Dracovi. Jedine, že by klamala, že ju to zaujíma. To však neprichádza do úvahy, Luna je úprimná až na kosť.
Vtrhla som do spálne, no bola tam len Mandy Brocklehurstová. Sedela na posteli, držala v ruke prútik a hľadela do stropu. Nechcela som riešiť, či si nacvičuje nejaké neverbálne zaklínadlá alebo čo, preto som ju odignorovala a zvalila sa na posteľ. Premýšľala som a robila si pomyselný zoznam, čo všetko dneska musím stihnúť.
1. Ísť za Lunou, to nepochybne, ale to je záležitosť desiatich minút. 2. Za necelú hodinu sa dostaviť na večeru. 3. Napísať si úlohy z aritmancie, transfigurácie a herbológie.
Zoznam bol pomerne krátky, za čo som bola nesmierne vďačná. Ktovie, možno sa aj dneska vyspím.

Dneska bol veľmi nudný deň a mesiac je škaredý, preto som si našla čas aj na GoB ;). Diely vydávam na základe votov a komentárov, bohužiaľ, tých je žalostne málo, preto je príbeh aj taký nudný. Možno k ďalšej časti pridám aj nejaký obrázok, ako si Ariannu predstavujem, ale myslím, že z nového obalu vám to bude jasné :). Ďakujem, ak ste to dočítali až sem a prajem vám všetkým nádherný výhľad na mesiac, ktorý nádherný momentálne nie je 🌙.