Good or bad? -|| Nedokončené ||-

8.-ZABUDNUTÁ KOMÉTA 220

Nasledujúci deň som sa zobudila o pol šiestej, tentokrát sa Morag s nikým nehádala. Ako to, že som vstala? Jednoducho som išla spať pred polnocou. Vyliezla som z postele a prezliekla sa do uniformy. Luna a ostatné dievčatá v izbe spali, preto som mala čas zopnúť si vlasy do precízneho chvostu. Len málokedy sa stáva, že nemám čo robiť, a tak som si vybrala jednu muklovskú knihu, ktorú mi podstrčila moja sesternica Kylie z maminej strany. Myslela som si, že na ňu nebudem mať čas, ale teraz som mala aspoň hodinu a pol a vždy ma lákalo prečítať si nejakú muklovskú knihu.

Bola som knihou naozaj zaujatá. Padmine hlasné zívanie ma úplne vyrušilo a uvedomila som si, koľko je hodín. Zostávalo mi ešte vyše polhodiny do začiatku vyučovania, takže som sa teoreticky stíhala najesť a zároveň stihnúť začiatok herbológie.
Zavrela som bleskovo knihu, z ktorej vyletela fotka. Muklovská fotka, obrázok sa nehýbal.
Na fotke som bola ja. Vôbec som sa tam na seba nepodobala, mohla som mať štrnásť rokov. Bolo to cez prázdniny, keď som sa chcela prejsť po lúke. Zastrčila som si do vlasov obyčajné margarétky. Vyzerala som skoro ako víla. Takmer som zabudla, že ma nasledovala aj Kylie a že ma odfotila tým divným prístrojom.
Pousmiala som sa a strčila som fotku do najbližšej učebnice.
Našťastie som oblečená a upravená bola, preto som schmatla učebnice a aj s nimi som sa ponáhľala na raňajky.
Luna ma zazrela len, čo som vošla do Veľkej siene a usmievala sa na mňa. Úsmev som jej opätovala, no keď som uvidela na druhej strane siene slizolinský stôl, tvár mi zmeravela v okamihu. Stále tam neboli Slizolinčania, čo som ich videla v ošetrovni. Pomyslela som si, že neboli hladní, pretože som nemala náladu znovu to riešiť a chcela som si užiť nádejne pekný deň.
Prisadla som si k Lune, tvár som mala stále zmeravenú, no ona sa stále usmievala.
"Všimla si si to však?" povedala pokojne.

"Ako vždy máš pravdu." prikývla som.

"Zvláštne, však? Už to budú dva týždne."

Neuvedomila som, že to prešlo tak rýchlo. Pozrela som na Lunu a pochopila, že túto tému ďalej nechcem rozvíjať.

"Arianna, čo keby si skúsila ísť na konkurz do metlobalového družstva? V treťom ročníku si bola fakt skvelá, a myslím si, že by si konečne prišla na iné myšlienky." navrhla Luna.

"To nemyslíš vážne Luna!" povedala som so zvýšeným hlasom, no Luna sa tvárila stále rovnako.
"Pamätáš si na to, ako ma tá hlúpa Chrabromilčanka zasiahla dorážačkou rovno do hlavy? Zotavovala som sa ešte mesiac!" povedala som rozčúlene.

"To je pravda, ale mala si štrnásť. Vážne si bola najlepšia odrážačka za celý čas, čo som na Rokforte. Okrem toho, kapitánkou je Čcho Čchangová a tá zoberie úplne každého." žmurkla na mňa.

To nemôže myslieť vážne, metlobal? Keď som sa prebudila v nemocničnom krídle s otrasom mozgu, zaprisahala som sa, že moju Kométu 220 už v živote z mojej izby nevytiahnem.

"Neviem Luna, čo ťa to tak napadlo, ale ja a metlobal si nie sme súdení. Mala by si to skúsiť ty!" pozrela som na ňu nádejne.

Zachichotala sa tým divnýn smiechom:
"Tak to určite nie. Uprednostňujem fyzicky menej náročné aktivity. Metlobal ma baví, celkom rada ho sledujem, ale nehrala by som ho. Bolo to skvelé chodiť na vaše tréningy. Dokonca som mala pocit, že si konečne šťastná! Tie tvoje odrážačské reflexy nemali chybu. Popremýšľaj o tom. Dala by som si praženicu, čo ty?" vysypala zo seba.

"Aj ja." zamumlala som a rozmýšľala. Jediné pozitívne som na tom videla to, že minulými odrážačkami bola Amy Lundová a Morag MacDougalová. Bolo by celkom fajn obsadil jej miesto. Túto myšlienku som hneď vyvrátila, pretože som si uvedomila, že som tri roky netrénovala a metla slúžila celý rok ako moja nočná mora. Navyše, tá bola zamknutá doma v kufri a zabezpečená asi šiestimi zámkami. Veď človek nikdy nevie, kedy z kufru môže vyletieť!
Pozrela som sa očkom na Lunu, ale tá bola zaujatá svojím jedlom.
"Luna? Čisto hypoteticky, keby som nedajbože chcela byť v tíme, vymyslela by si spôsob, ako odomknúť môj kufor doma v Bournemouthe?"

Zachichotala sa: "Takže plán na dnešný deň je sa najesť tohto vynikajúceho jedla, ísť na vyučovanie a navštíviť Čcho. Už sa teším!" úplne zabudla na praženicu, odskočila od stola a poskakovala po Sieni, až sa jej hojdali reďkovkové náušnice.
Praženicu som si nabrala aj ja a pousmiala som sa. Bystrohlav bude mať novú odrážačku?

+++

Vyučovanie prebehlo viacmenej bez problémov. Celú herbológiu som sa modlila, aby ma nedala profesorka Sproutová do dvojice s Lisou Turpinovou, pretože tá je z herbológie vymletejšia snáď viac než ja. Jediná výhoda mať herbológiu s chrabromilčanmi je, že Neville Longbottom robí celú hodinu prednášku o tých hlúpych rastlinách. Tak nebol čas sa dať do dvojíc a mali sme prakticky voľnú hodinu ako vždy.
Celú transfiguráciu som sa snažila pochopiť čo odo mná chcú, čarovanie to isté. Obedová prestávka mi poslúžila, aby som si sadla do Veľkej Siene a robila sa, že niečo jem. Za obedom ma čakala ešte posledná hodina, a to boli dejiny mágie.
Bol to jeden z mojich lepších predmetov, na VČÚ som z neho dokonca dostala P (prekonáva očakávania). Väčšinou sa snažím dávať pozor, no dnešok bol výnimkou. Celú hodinu som strávila premýšľaním o metlobale. Konkurz bol až o dva dni, no nedalo sa nad tým nepremýšľať. Tréningy mi zrujnujú celý môj časový harmonogram!
Bola som až tak zaujatá svojimi myšlienkami, že keď profesor Binns ohlásil koniec hodiny, sedela som stále na svojom mieste a úporne premýšľala.
"Arianna, letí dorážačka! Rýchlo!" snažila sa vrieskať svojím jemným hlasom Luna.

Napriek tomu ma to totálne vyviedlo z myšlienok a spamätala som sa.

"Ach Luna, dostala si ma." uznala som a odcupitala som s Lunou z triedy.

Teším sa, že sa už pomaly dostávam k deju a veľmi sa teším z Luny 😄
Ako sa vám páčila táto časť? Zanechajte mi prosím koment, aby som vedela či mám pokračovať :)
🌙