Good or bad? -|| Nedokončené ||-

33.- ČIERNA MÁGIA

Arianna

Do Rokfortu sme prišli krátko za obedom, ale mala som pocit, že je už pozde večer. Všetko bolo akosi temné, šedivé a medzi žiakmi, ktorí vystupovali z vlaku tiež nevládla úplne najpríjemnejšia atmosféra. Tiež si to všimli. Bolo to ešte horšie, ako som čakala, že bude.
Matthewa som spozorovala, ako odchádza s prvákmi, tak ako sa to robí každý rok.
Keď sme vošli do Veľkej Siene, všetci sme mali na tvári podobný výraz. Vyzeralo to tam ako v nejakej alternatívnej realite. Strop nebol posiaty nádhernou oblohou ako bolo zvykom, ale obrovskými šedivými mrakmi, medzi ktoré sa v pravidelnom intervale zablyslo biele svetlo. Keď som sa pozrela na opačnú stranu Siene, tiež som nebola nadšená. Profesorský zbor vyzeral úplne inak ako predtým.
"Sadnite si všetci!" zakričal profesor Snape, ale zdalo sa, že všetci boli akosi zmätení a udivení, že nereagovali na Snapove upozornenie. 
Potom som zbadala mávnutie prútikom ženy, ktorá vstala od profesorského stola a cítila som, ako keby do mňa zozadu niekto tlačil. Stále šokovaná som sa nechala posúvať naprieč celou miestnosťou, až kým sila povolila a ja som sa usadila na voľnom mieste bystrohlavského stola.
Všetci sme tam sedeli úplne udivení a bolo také ticho, že by bolo počuť aj mušku.
Snape sa rozohnal prútikom a všetky lampy zmenili svoju žltú farbu na tyrkysovú. Zacítila som nával zimy, ale možno to bolo len vďaka tým svetlám.
"Všetci mi venujte pozornosť!
Máme pred sebou ďalší rok na Rokforte. Chcel by som hlavne privítať našich nováčikov, ktorí budú už za chviľu pridelení do fakúlt ako to tradícia určuje."

Zbadala som, ako sa na mňa Matthew pozerá. Usmiala som sa a ukázala som mu palce hore, aby som ho upokojila.

"Predtým vás ešte chcem oboznámiť so zmenami, ktoré tento rok so sebou priniesol. Tou najväčšou som pravdepodobne ja, Severus Snape, na poste riaditeľa školy. Tou ďalšou v profesorskom zbore je to, ako ste si už iste mnohí všimli, opustili nás niektorí profesori. A preto som sa rozhodol osloviť súrodencov Carrowcov. Amycus a Alecto sú mimoriadne vzdelaní a mám v nich svoju dôveru," rozprával monotónne. Obidvaja sa poklonili a s prísnym pohľadom stáli ďalej.

Keď som sa na nich pozrela, prešiel mi mráz po chrbte. Vyzerali desivo. Bolo nepochybne jasné, že sú to prívrženci
Voldemorta. Nevedela som si predstaviť, čo to bude za vyučovanie pod ich velením.

"Novým predmetom bude Čierna mágia," povedal akoby nič a vyschlo mi v krku. "Teraz  vám už prajem veľa šťastia do ďalšieho roku na tejto škole. Prejdeme na zadelenie prvákov. Prosím, prejdite sem. Prvý, pán Westland!" vyvolal prvého žiaka, ktorý už tradične nevedel, kam má ísť a tradične ho odprevadila ku stoličke profesorka McGonagallová. Klobúk napokon zvolal Bifľomor a nasledovali ďalší žiaci.
"Prosím, ďalej pán Moon."
Nezdalo sa mi, že by bol ešte nervózny. Sadol si pohodlne na stoličku a niečo hundral Klobúku. Napokon sa vystrel a Klobúk vyhlásil:
"Bystrohlav!"
Matthew spokojne odkráčal späť na svoje miesto.
Klobúk stále vykrikoval a Snape stále vyvolával nových žiakov a zbadala som, ako sa pri Chrabromilskom na niečom smeje skupina chlapcov. V tom momente na nich vyletela iskra z nejakého prútika. Smiech im okamžite zmizol z tváre, keď naprázdno otvárali ústa, z ktorých už nevychádzal žiadny zvuk. Atmosféra bola veľmi zvláštna.
Po ceremóní nasledovala večera a Snape nás poslal do klubovní svojich fakúlt. Mali nás tam odviesť Prefekti, čomu som nerozumela. Videla som nejakých druhákov ako vybočili z cesty a Prefekt na nich náhle zamieril prútikom a museli tak pokračovať v našom sprievode. Bolo to celé zvláštne. Ani toho Prefekta som nepoznala. Zdal sa mi starší ako ja a to tu som posledný ročník.
S Lunou som sa mohla konečne porozprávať až keď sme prišli do našej izby.
"Dúfam, že sa mi toto sníva," podotkla som.
"Bude to ťažké. Ale nejdem chodiť okolo horúcej kaše. Parvati ťa oboznámi s naším poslaním v tomto ročníku. Inak by sme ani nenastúpili," povedala Luna.
"Má pravdu. Sme s Padmou síce čistokrvné, ale myslím si, že to už nebude o tom. Každý kto prejaví odpor, bude trestaný. Preto máme plán. Je prísne tajný. Povedz teraz, či nám chceš pomôcť. Akokoľvek sa rozhodneš, začarujeme ťa a nebudeš môcť to nikomu prezradiť. Je to na tebe. Buď pomôžeš Harrymu Potterovi alebo napomôžeš Voldemortovi vyhrať túto celú vojnu. Je to vojna, nech si kto myslí čo chce. Môžeš sa rozhodnúť, nemusíš hneď odpovedať."

Nevedela som hneď odpovedať. Netušila som, čo to bol za plán. Ale ak išlo o Lunu, sestry Patilové a Harryho Pottera, malo to určite niečo spoločné s Dumbledorovou Armádou. A z toho som nemala dobrý pocit. Už pred rokom som odmietla byť súčasťou vzhľadom k mojej nešikovnosti.
No spomenula som si na otca. Ak Harrymu nepomôžeme, táto vojna sa neskončí a možno ho už nikdy neuvidím.
Začala som si vybaľovať kufor a popritom som sa stále rozhodovala.

Prvá hodina Čiernej mágie s profesorom Carrowom. Netušila som čo čakať, ale určite nič dobrého.
"Vítam vás na našej prvej spoločnej hodine. Ste najstarší na škole, takže od vás očakávam len to najlepšie. Vyžadujem na svojich hodinách ukážkovú disciplínu a každý kto nebude dodržiavať moje pravidlá, dostane trest. Takže toľko na začiatok, teším sa na naše spoločné hodiny."
V triede bolo hrobové ticho. Všetci sme si spomenuli na profesorku Umbridgeovú a vedeli sme, že už nič podobného zažiť nechceme. Dokonca aj Seamus Finnigan, ktorý zvykol učiteľov provokovať, si ticho vybral knihu na lavicu a sklonil hlavu. Vyzeral dosť skleslo, asi mu chýbali jeho kamaráti. Ani jeho najlepší kamarát Dean Thomas do školy nenastúpil, keďže je muklorodený.

Po tejto otrasnej hodine mi už všetky ostatné hodiny prišli úplne v pohode. Profesori sa mi zdali byť veľmi zvláštni, dokonca aj profesorka McGonagallová zmenila jej zvyčajne prísny pohľad na akosi ustráchaný. Po poslednej hodine som prechádzala chodbou a dvere od učebne Čiernej mágie sa otvorili. Ako prvého som si všimla Matthewa, no zbadala som niečo lesknúť sa v jeho oku. Až potom som si všimla dvoch chlapcov, ktorí utierali krv z nosa jednému zo žiakov. Carrrow to teda s trestami myslel vážne.
"Si v poriadku?" pribehla som hneď k Mattovi.
"Áno, ja áno. Narozdiel od Chrisa."
"Čo sa mu stalo?"
"Zabudol si knihu," povedal potichu.
Neverila som.
"Teraz ma počúvaj. Musíš na jeho hodinách byť úplne vzorný. Viem, že je to zlý predmet a veľakrát budeš musieť robiť zlé zaklínadlá, ale nedopustím, aby ti fyzicky ubližoval. Viem, že si múdry a vieš rozlíšiť, ktoré zaklínadlá sú nesprávne."
Nič na to nepovedal a odišiel so svojimi spolužiakmi. Vedela som, že to zvládne.

"Chcem vám pomôcť. Už som sa rozhodla," povedala som Parvati, keď som prišla do izby.
"Si si istá? Nebude to ľahké. A musíme v tebe mať stopercentnú dôveru, keďže doteraz si s nami nespolupracovala. Ako ti mám veriť?"
Povzdychla som si. Musela som to raz prezradiť.
"Môj otec je preč. Zmizol. Už sa domov nevrátil dva mesiace a ak sa toto celé neskončí, možno sa ani nevráti. Nie som najodvážnejšia a ani najšikovnejšia, ale ver mi, že nič nechcem viac ako získať ho späť."
Pozrela na mňa súcitne, takto som ju ani ešte nevidela.
"To je mi ľúto," povedala.
"Ako znie váš plán?" Prerušila som ticho a Parvati sa usmiala.