Good or bad? -|| Nedokončené ||-

28.- NÁKUPY

Draco

"Pôsobivé. Patronus ti vyšiel. Dementorov si sa zbavil, len som zvedavý, ako ich zachrániš predo mnou. Neboj sa, ak ku mne budeš milý, ich smrť zmiernim."

"Ste odporný. Je mi z vás zle."

"No to mi je novinka. Ideš sa biť alebo nie? Pretože tvoja humusácka kamarátka práve objavila prútik a celkom som zvedavý, čo s ním chce urobiť,"
", ale prosím ťa, drahé dievča, tu nie sme na Rokforte. Tu sme na bojisku. Ukáž mi niečo lepšie. Zabi Draca."

Ležal som na podlahe. Stále. Ani neviem ako dlho. No bol som unavený. Veľmi unavený. Napriek tomu, že ma bolela každá bunka tela, môj mozog si povedal, že potrebuje spánok.

Tentokrát som sa zobudil sám od seba, nie na hlasy. Neviem, či tu vôbec niekto v dome bol. Ležal som na zemi a nehýbal som sa.

Už som nechcem ďalší spánok. Prosil som, aby som zostal hore. Nechcem znova čeliť Voldemortovi, aj keď len vo sne. A nechcem vidieť, ako ma zabije Arianna. Nechcem..

"No vidíš dievča, už to skoro bolo. Skús ešte raz a pomaly. A zrozumiteľne. A-va-da, presne tak! No čo, ďalej si už zabudla? Ešte raz! A-va-da!"

"Je mi zle."

"Jasné, že ti je zle, skoro ťa práve zabil dementor. No tak, vzchop sa a zabi toho chudáka!"

"Avada Kedavra!" vykríkol som.

Voldemort bol mŕtvy. Zabil som ho.
Rodičia a Arianna boli v poriadku. Dotkla sa ma prstmi a zacítil som chvenie. Neubližovalo mi to. Práve naopak.

Spím, či bdiem? Už som sa v tom sám strácal.
Cítil som len jej prsty na mojej koži a moja bolesť sa vytratila. No stále som ležal bezmocne na podlahe. Kto vie, či niekomu vôbec chýbam a či ma tu vôbec niekto nájde.

Arianna

Konečne sa mi uľavilo. Chcela som pomáhať mame, ale otec trval na tom, aby som ležala. A tak sme ležali obaja.

"Arianna, čo si prosíš na obed? Mama vraj uvarí hocičo." vbehol mi do izby Matt.

"Nedám si nič, ďakujem. Nemôžem zbytočne míňať zásoby."

"Zásob je dosť na celé leto. Takže čo to bude? Kurča?" vyhŕkol.

"Ale prosím ťa, dám si len polievku. Aj s tou mi budeš musieť pomôcť, cítim sa akoby som zjedla celý kŕdeľ sliepok."

"No dobre, tak my už niečo vymyslíme."

A naozaj upiekli kurča s hráškom, zemiakmi a všeličím iným.
"To už sú Vianoce?" podpichla som ich.
"Zjedz to, veď si celý týždeň nejedla. Ja by som od hladu umrel." zakričal Matt.

"Prečo zbytočne míňame zásoby? Veď viete, že to má vystačiť na celý mesiac. Prípadne dlhšie."

"Už je pozde Arianna, tak sa najedz." utíšila nás mama.

Dala som si len kúsok, viac som do seba nenapchala.

Môj život sa po pár dňoch vrátil do normálu. Upratovala som, varila, prala. No chýbalo mi niečo, čo by ma napĺňalo. Klavír mi už nestačil. Stále tie isté pesničky dokola ma nudili. A mali sme len zopár starých platní, na ktorých sa dala počúvať hudba. Potrebovala som viac než čítať a počúvať hudbu. Potrebovala som robiť niečo, v čom by som bola dobrá. A niečo, čím by som pomohla ľuďom.
Stále som však nevedela, čo.

"Prosím ťa, umy riad. Matt ti keď tak pomôže. My s ockom ideme na nákupy. Zásoby nám došli skôr než sme čakali." oznámila mi mama jedno augustové popoludnie.