Good or bad? -|| Nedokončené ||-

22.-CHOROBA

Draco

Za posledný týždeň som stihol dať skrinku do štádia, kedy ju už len stačí poriadne začarovať aby plnila svoj účel. Prirodzene, takú hlúposť ešte pred skontrolovaním urobiť nesmiem a nechal som skrinku na svojom mieste. Ak o týždeň bude skrinka bez poškvrnky, až vtedy ju začarujem. Spokojný so svojou prácou som vyhnal Crabba a Goyla od dverí.

"O týždeň ma budete strážiť znova. Zatiaľ máte voľno." povedal som ľahostajne.

No Goyle len zastal v kroku a prehlásil:
"Nikoho strážiť nebudem. Zožeň si niekoho iného."

Vedel som, ako sa asi cíti, no tieto slová ma zaboleli. Vážne si môže myslieť pri jeho rodinnej situácii, že sa na mňa len tak vykašle? Rodičia, bývalí smrťožrúti, sú pod veľkou hrozbou a ak spraví toto, má viac než istú smrť seba a svojej rodiny. Nebol som si istý, či si tú smrť praje alebo je len hlúpy, ale musel som sa ho to spýtať.

"Ako to myslíš? Okamžite mi to vysvetli." povedal som s nekompromisným výrazom.

"Nie som tupec. Nebaví ma tu vystávať ako vrece sena a ani trochu ma nebaví robiť ti sluhu. Je mi jedno, čo mi Vieš-Kto spraví, je mi jedno čo spraví mojej rodine. Radšej zomrieť so cťou než robiť zo seba poskoka. Maj sa, ja odchádzam. Mal by si o tom porozmýšľať aj ty Malfoy, pretože som myslel, že ti záležalo na udržaní čistokrvného rodu."

Tak to mi úplne vyrazilo dych. Kto by nechal zomrieť svojich rodičov kvôli hlúpemu pocitu? Zjavne si neuvedomuje, koľko toho treba pre šťastie obetovať. Teraz je to však jedno, je to jeho rozhodnutie zabiť sa. No čo ma odrovnalo ešte viac, bolo, že celý čas vedel o Arianne. Dočerta, bolo to až také očividné? Nevládal som mu na to nič odpovedať a vystrčil som ukazovák smerom k chodbe na znak toho, aby odišiel. Vedel som, že ho možno vidím poslednýkrát a napriek tomu som ho nechal odísť. Nemohol som sa pozerať na ten kýblik zbabelosti. Crabbe len stál a pozeral do zeme, akoby v tej tupej hlave zvažoval, že spraví to isté. Samozrejme, že bol ešte pred väčším rizikom ako Goyle a radšej so sklonenou hlavou odkráčal preč. Zostal som tam len ja a sadol som si na studenú mramorovú podlahu. Ako ma mohol tak skoliť odchod jedného bezcenného človeka?

Arianna

Mala som pripravené všetky veci na odchod a aj po presviedčaní Luny som bola pripravená odísť. Vedela som, že je bystrá a pochopí to, možno len nie tak skoro.

Chytila som do ruky náramok s príveskom malého fialového Mesiaca a Luna chytila ten svoj modrý.
"Prosím Luna, snáď si nemyslíš, že na teba zabudnem." povedala som potichu.

"Ak budeš mať problémy so skrývaním, okamžite mi napíš. A pozdrav odo mňa Matthewa, ach tak rada by som ho videla!" povedala spokojne.

Ach nie, ja som vôbec nepomyslela na Matthewa. Je mi tak ľúto, že nebude môcť ísť budúci rok na Rokfort. Tak sa naňho tešil!

"Možno sa ešte niekedy uvidíme, keď toto všetko skončí." povedala som.

"Maj sa Arianna a prosím, napíš mi keď niečo budeš potrebovať!" kričala tenkým hlasom, zatiaľ, čo som už otvárala dvere.

Mala som už dôkladne opísaný každú miestnosť v tomto hrade, takže som sa nebála, že na toto miesto zabudnem. Zažila som tu toľko stresu a únavy, no zároveň toľko radosti ako nikde inde predtým. Dumbledore trval na tom, aby som išla pomocou hop-šup siete, ale ja som si chcela ešte možno poslednýkrát zalietať. Ktovie, ako dlho sa budem skrývať a potrebujem ešte zažiť ten pocit slobody a čerstvý vietor okolo seba.

"No hurá Anna, nemohol som sa ťa dočkať!" oslovil ma Matthew prezývkou, ktorú používal, keď ešte nevedel dobre vyslovovať. Zvláštne, čo s vašimi pocitami dokáže urobiť jedna nevinná prezývka. Ani nevedel, ako mi zdvihol náladu.