Good or bad? -|| Nedokončené ||-

19.-ROZCHOD A METLOBALOVÝ ZÁPAS

Arianna

Odchádzala som z Veľkej Siene a zahla som rovno do knižnice. Luna povedala, že mám ísť spať skôr, kvôli zajtrajšiemu zápasu. To znamenalo to, že som mala na všetky úlohy ledva pätnásť minút. Nenávidela som úlohy z transfigurácie, prisahala som, že nám ich McGonagalová dala špeciálne kvôli zajtrajšiemu zápasu.
Úlohy som s veľkou námahou zvládla za polhodinu a utekala som do izby. Takto skoro som nešla spať ani neviem kedy. V izbe bola len Luna v nočnej košeli, ostatné dievčatá boli pravdepodobne niekde v knižnici. Bol to zvláštny pocit ísť spať skôr než ostatné.
"Dobrú noc, Luna." povedala som a venovala mi úsmev. Zatiahla závesy a to isté som spravila aj ja. Už dlho sa nestalo, že by sa mi tak ťažko zaspávalo. Netrápil ma pocit, že zajtra prehrám zápas, ale skôr, že sa strápnim. Okrem toho ma znovu rozbolela hlava a preklínala som sa, že som nezaspala skôr. Napokon som počula hlasy Padmy, Lisy a Morag a vedela som, že je oveľa viac hodín než bolo, keď som si išla ľahnúť. Zobrala som si vankúš spod hlavy a pritlačila si ho na hlavu, márne dúfajúc, že to potlačí bolesť.

Draco

Ďalší hlúpy večer som musel stráviť s Pansy, pretože ma začala podozrievať z toho, že okrem chodenia na metlobalové tréningy nič nerobím. Samozrejme, nepovedal som jej nič o Arianne, neviem si ani predstaviť, čo by jej urobila, keby sa o nej dozvedela. Z toho som usúdil, že je čas sa s ňou rozísť. Zobral som kus pergamenu, načmáral som naňho postavu a červeným brkom som ju pofrkal. Nebol to celkom premyslený plán, ale nič iné by ma aj tak nenapadlo. Zobral som pergamen a hodil som ho pod prah. Niekto zo spolubývajúcich by mal čoskoro prísť a nájsť ho. Dlho som nečakal a v dverách stál Zabini s očami upretými na pergamen.

"Stalo sa niečo? Vyzeráš, akoby si videl ducha." povedal som s kvapkou irónie v hlase.

"Draco... ja. Ale nič. To sa mi len zdalo." klamal.

"Ale prosím ťa, nemám rád, keď niekto klame, mal by si to už dávno vedieť."

"No... nie som si istý, či to chceš vidieť..."

"Daj to sem." vytrhol som mu to z ruky. Snažil som sa tváriť, že som šokovaný a očividne to zabralo. Blaise sa začal prechádzať po izbe a šúchať si čelo.

"Nevieš, kto to mohol urobiť?" spýtal sa.

"Viem to úplne presne." ráznym krokom som vyšiel z izby a uvidel tú ohavnú Pansy. Schytil som ju za zápästie a vliekol som ju po chodbách hradu. Celý čas kňučala a prosila ma, aby som ju pustil, no ja som ju stále tuho držal. Už tak dávno som mal chuť chytiť ju a dať jej päsťou do toho jej hnusného ksichtu. Jej zlosťou by sa mohla pokojne vyrovnať s Temným Pánom.

Odvliekol som do nejakého zabudnutého skladu na metly a uvoľnil som jej zápästie. Pozrela sa okolo seba a uškrnula sa.
"Hmmm, takže romantika." povedala a začala si krútiť konček prameňa vlasov.

Pozrel som sa na ňu chladným pohľadom a úškrn jej v okamžiku zmizol z tváre a začala sa tváriť zmätene.

"Čo má znamenať toto?" ukázal som jej list pergamenu, ktorý som počmáral.

Zmätená tvár sa zmenila na naštvanú a keby som nenechal otvorené dvere, začala by vrieskať na celú školu. Vyzerala ako sopka, čo každú chvíľu exploduje.

"Myslíš si, že som to urobila ja? Tak dobre, budem k tebe úprimná. Tento náš ,vzťah' bol nápad mojich rodičov. Keby som sa ťa chcela zbaviť, urobila by som to už dávno, Malfoy. Len kvôli tebe ešte Vieš-Kto nezabil mojich rodičov. Aspoň to mi tvrdili moji rodičia. Lenže ja nie som hlúpa. Videla som tvojho otca. Vyzerá ako obyčajná troska!" to posledné slovo zvýraznila a slová zo seba doslova pľula.