Good or bad? -|| Nedokončené ||-

18.-SLEDOVANIE

Draco

Celý deň sa otrasne vliekol a celý čas som premýšľal, ako sú na tom moji rodičia. Nebol to dobrý nápad, mal som ostať. Mal som ich podržať. Keď si predstavím ten obrovský chlad v dome, matku zronenú a opretú na stoličke a otca zloženého na stole s pohárom whiskey v ruke, vrátil by som sa domov okamžite. Lenže matka na tom trvala. Chcela ma ochrániť, rovnako ako Eleanor. Ak táto vojna skončí, neprajem si nič iné ako pokoj a lásku. Lenže ani na jedno z toho teraz nie je čas a ostáva mi len dúfať, že Voldemort nie je nesmrteľný.

Utekal som do izby, aby som sa vyhol Pansy, nemal som náladu na ten jej škriekavý hlas. V izbe boli všetci: Crabbe, Goyle, Nott aj Zabini. Kým som bol ráno v izbe neboli tam, takže sme sa stretli prvýkrát po prázdninách.
"No čo Draco, aké si mal Vianoce?" spýtal sa ma posmešne Crabbe.
Môj vianočný pobyt na Manore bolo to posledné, čo som mal teraz chuť riešiť.
"Ešte jedna hlúpa poznámka na moju adresu Crabbe a vyškriabem ti to znamenie z ruky. Získal si ho len vďaka mne, tak zavri hubu a drž krok." odvrkol som.
Takúto odpoveď nečakal nikto, a tak ma všetci prebodávali pohľadom. Goyle na Crabba pokrútil hlavou, čím naznačil, že už stačilo. No hurá, konečne sa niečo naučil. Sadol som si na posteľ a čakal, že sa čas zázrakom posunie a konečne budem môcť ísť na večeru. Všetci v izbe mlčali ako ryby a predstierali, že sa učia. Až po viac ako hodine prerušil ticho Goyle.
"Zabini, počuj, myslíš, že je voľné miesto v metlobalovom tíme? Rád by som robil niečo iné ako sedieť a rozmýšľať o tom, čo asi Veď-Vieš-Kto robí. Nebaví ma sedieť tu v strachu a metlobal je asi jediná užitočná vec, ktorá sa tu dá robiť." povedal ostražito.
Ako môže v takejto šialenej atmosfére myslieť na ten hlúpy šport?

"Hmm.. no ja som počul, že Anthony Wilde sa odsťahoval aj s celou rodinou plnou Smrťožrútov niekam do Holandska a mám pocit, že práve on bol v tíme. Možno keď zájdeš za kapitánom, tak to nejak vybavíš..."

Do rozhovoru sa neskôr pripojil aj Crabbe, zatiaľ čo sme sa s Nottom pozerali na steny oproti. V komunikácii je rovnako zlý ako ja.

Arianna

Situácia v hrade bola naozaj úplne iná ako doteraz. Na chodbách bolo veľmi málo detí a v každom ročníku chýbalo veľa študentov. Po chodbe sa neniesol radostný smiech, počuť ste mohli len ustráchané mrmlanie detí z nižších ročníkov.

Posledné januárové týždne sa niesli v duchu metlobalu. Trénovali sme naozaj veľmi tvrdo a bola som vďačná, že sme v škole nedostávali toľko úloh. Čcho bola tvrdo presvedčená, že turnaj vyhráme a to znamenalo ďalšie a ďalšie nepredvídateľné tréningy.

"Všimla si si aká je Čcho šťastná? Je rada, že má taký tím ako ste vy. Najväčšiu radosť jej robíš ty, Arianna. Nevie si predstaviť, že by ťa nemala v tíme." povedal mi Michael Corner. Zvláštne, ešte som ho nevidela pochváliť niekoho iného ako je on sám.

"Vďaka, Michael. A čo ty? Ako sa máš? Stretávam ťa dvakrát do týždňa, ale nikdy som sa s tebou nerozprávala." povedala som s úsmevom.

"No vieš.. nevyzeráš, ako keby si sa chcela rozprávať. Čo sa stalo, že sa chceš rozprávať?" žmurkol na mňa.

Tak toto som fakt nečakala. On si myslí, že ma zbalí?
Zachránila ma Čcho, keď pískla píšťalkou.
"Na dnes to už stačilo, prosím vás rýchlo sa prezlečte a odíďte. Slizolinčania si zmysleli, že si urobia ďalšie tréningy v utorok. Rozmýšľala som, že urobím ďalší tréning aj pre nás, myslíte, že je to dobrý nápad?"

Nikto sa neozýval, až kým neprehovoril Michael.

"Ja si myslím, že je to výborný nápad. Určite sa okrem metlobalu spolu aj trochu zblížime." vyceril žiarivé zuby a nenápadne žmurkol smerom ku mne.

Čcho sa spokojne usmiala, no ja som mala chuť zobrať jednu z metiel a zmlátiť ho do krvi.

Samozrejme, že som taká chudá, že ledva udržím metlu a odvahy som tiež veľa nepobrala - Triediaci klobúk vyradil Chrabromil okamžite.

Draco

Na moje prekvapenie do tímu Goyla naozaj zobrali. Boli takí zúfalí, že by zobrali každého. Neraz som sa pristihol, ako mi metlobal chýba, no za týchto okolností to možné jednoducho nebolo. Sem-tam som sa bol pozrieť na tréning aj ja a snažil som sa vcítiť do toho pocitu, keď som mal dvanásť rokov a najväčšia starosť bola vyhrať zápas proti Chrabromilu. Vtedy boli tréningy a zápasy úplne iné, snažili sme sa to robiť poriadne. Teraz väčšinu času sedia na lavičke a aj tak skončia skôr, než chceli. Situácia bola zúfalá.

"Draco, ja viem, že by si rád hral metlobal. Určite by ťa do tímu zobrali, ten ich stíhač je strašný..." povedal mi Blaise pri obede.

"Nie." stručne som prerušil Zabiniho.

"A nechceš sa prísť pozrieť na dnešný tréning? Začína im o šiestej."

Bolo vlastne dobre vedieť, kedy majú tréningy, doteraz som nikdy nevedel, kedy začínajú. Sám som nevedel, prečo ma to tam dneska tak ťahalo a nechcel som mu vyklopiť, že tam chodím už dlhšie, a preto som len stručne povedal: "Porozmýšľam o tom."

Prišiel som na metlobalové ihrisko o päť minút skôr, aby som nezmeškal nič z tých smiešnych tréningov. Šikovne som prešiel okolo šatní a vyšiel na jednu z vyhliadkových veží. Prvé, čo som uvidel, bol dlhý chvost hnedých vlasov. Bol mi tak povedomý a zároveň taký neznámy. Keď som uvidel modro-bronzové uniformy, bolo mi jasné, kto má práve tréning.

Arianna.

Keď som videl ten šťastný úsmev, ktorý mala, keď sa jej podarilo odraziť odrážačku, mal som pocit, že sa jej dotknem, priviniem k sebe a už ju nepustím. Moja radosť nepotrvala dlho. Za malú chvíľu sa tam dovalili Slizolinčania v zeleno-striebornej uniforme a vykopli ich z ihriska. Mal som chuť skočiť z tej veže a padnúť rovno na toho chlapca, čo si hovorí kapitán.

To by som sa ale prezradil.

Slizolinčanom trval tréning dve hodiny, takže som usúdil, že takisto bude trvať turnaj aj Bystrohlavčanom. Na druhý utorok som prišiel o štvrtej na ihrisko a sadol som si na vyhliadkovú vežu. Bolo to také spontánne, len som tam sedel a sledoval ju ako sa snaží odraziť loptu a následne vidieť jej šťastný pohľad, keď sa jej to podarilo, aj keď niekoľkokrát takmer trafila hráčov.
Zopakoval som si to aj nasledujúci utorok, až kým ma neprebudil do reality hlas Čcho Čchangovej.
"Myslím, že sme si viedli naozaj slušne, preto ruším zajtrajší tréning a stretneme sa rovno v piatok na zápase!"

Nepochyboval som o tom, že si viedli slušne, nepochybne majú zaistenú výhru proti Slizolinu. Napriek tomu, že som vedel, kto vyhrá, som bol presvedčený o tom, že tam pôjdem.
Kvôli nej. Kvôli cudzinke, ktorá ma tak posadla.
Kvôli Arianne.

Koniec ďalšieho dielu a tento diel by som chcela venovať kamarátovi Dominovi 😉
Ak sa vám príbeh páči, neváhajte zanechať vote, poprípade komentík, oboje ma veľmi poteší ☺
^^Romy🌙