Good or bad? -|| Nedokončené ||-

26.- BYLINKY

Arianna

Neverila som, že som dokázala vstať tak skoro, nevedela som spať asi do druhej v noci. Bolo to hrozné, hoci som si úlohy dopísala o jedenástej, celé hodiny som sedela na balkóne, civela do prázdna a nechala sa ovievať mimoriadne chladným júnovým vetrom. Neviem, čím to bolo, ale bola som ako paralyzovaná. Nedokázala som ísť spať, dokázala som len rozmýšľať.
Odišla som až hlboko v noci, hneď za tým, ako som zbadala utekať Draca so sprievodom Snapa. Nemala som ani potrebu ho zastaviť, viac už pre mňa neznamenal. Viem, že som ho kedysi chcela zachrániť, no nie všetci si to zaslúžia. A zjavne on je tomu príkladom. Videla som to v jeho očiach. Bol príkladom človeka, ktorého obyčajný človek ako ja nemohol zmeniť. A bolo príliš pozde na to ho meniť. A tak som ho nechala odísť. Ja budem Mesiacom, on bude Zemou, navzájom sa podržíme tým, že sa už nestretneme.

Draco

Bol som doma. Dumbledore bol mŕtvy. Ja som bol živý a zdravý. Rodičia boli ticho a zdalo sa, že všetko naokolo utíchlo. Sám Temný Pán po Dumbledorovej smrti zmĺkol. Nikoho nezvolával a nevydával žiadne rozkazy. Snape sa skryl a Smrťožrúti tiež. Bolo to ako ticho pred búrkou.

Konečne som cítil ten chladný vzduch Manoru. Svoj domov som mal rád napriek všetkým tým hádkam a bitkám, ktoré som tu zažil. Na Rokfort som si nikdy poriadne nezvykol, možno je to kvôli tým hlučným deťom, možno je to tým mierom, ktorý zavládal, alebo možno tým teplým vánkom.

Bol to bežný deň. Vstal som tesne pred svitaním, povolal som škriatkov, aby urobili raňajky a učil som sa temné zaklínadlá. Nerobil som to s veľkou vôľou, ale popravde som nič iné na práci nemal a bolo pre mňa potrebné ovládať ich. Sem tam ma prišla skontrolovať mama, no s rodičmi som neprehovoril od môjho príchodu ani pol slova. Nechcem ich dráždiť a oni nechcú dráždiť mňa.

Nechcel som myslieť na nič iné, ako na zaklínadla, ale bol som tak sám. Túžil som po kontakte s ľuďmi, aj keď som samotár. Každý človek potrebuje spoločnosť, nezáleží na tom, kto je. Myslel som na Eleanor, napriek tomu, že je v bezpečí. A myslel som aj na Ariannu, napriek tomu, že som ju chcel predo mnou ochrániť.

Mal som obrovskú chuť zahrať si na klavíri, ktorý bol v chodbe, ale nemohol som prezradiť, že som tu. Nemohol som ani výjsť z izby, maximálne na záchod. Vedel som, že sa tu neukryjem navždy, ale mama trvá na tom, aby som tu zostal ukrytý.

Počul som obrovský tresk dverami a v momente mi naskočili zimomriavky. Vedel som, že je to on. Zabarikádoval som si bezhlavo dvere, ako by som čakal, že trápny stolík zadrží čary najmocnejšieho čarodejníka na svete. Otvoril som skriňu a zastrčil som sa za inokedy dôkladne vyžehlené košele. Prútik som mal pripravený v ruke a napriek stiesneným priestorom skrine som cítil, ako sa celý chvejem.
"Cissy, ako sa ti darí? Ešte ťa nezničil pocit, že tvoj syn je taký zbabelec? Ja by som ho na tvojom mieste zabila rovno!" nemohol som nepočuť Bellatrixin piskot.

"Hmmm, kdeže sa len nachádza? Snáď vie, že nám sa len tak neskryje. Temný Pán sa naňho teší celý deň." zasmiala sa a mama celý čas mlčala. Nemala odvahu postaviť sa Bellatrix, hoci to bolo za mňa.

"Čo by na to povedal otec...."

"Vypadni, Bellatrix." povedala mama potichu, ale tak ľadovo, že som primrzol k stene.
Postavila sa za mňa.
Nebol som jej ľahostajný.

Nastalo mohutné ticho a rozhodol som sa vyjsť. Musel som sa mame poďakovať.

"Mama, ja..."

"To je mi ale prekvapenie!"

Dočerta, na neho som zabudol.

Bol to Temný Pán v celej svojej "kráse".

Spokojne sa uškŕňal a aj keď už nič nepovedal, vedel som, že ma dostal.