Good or bad? -|| Nedokončené ||-

31.-DOMY MUKLOV A POLOVIČNÝCH

Náš dom bol úplne nechránený, keďže čarovať už nesmiem vôbec, otec nebol stále nikde a zvyšok rodiny bol stále zamknutý v kutici. Zbehla som vonku pre rebrík a vyšplhala som sa po ňom hore na poschodie.
Vedela som presne, že sa nachádzajú v malej kutici, do ktorej sa vchádzalo cez rodičovskú izbu. Je to naozaj najlepšia skrýša. Odomkla som dvere sponkou a našla som ich tam skrčených.

"Poďte von. Už je tu bezpečne." 

Nikto z nich sa ani nepohol. 

"No tak, vylezte. Čo si myslíte, že som prečarovaná alebo čo?"

Stále sa nehýbali.

"Dobre, mne je to jedno. Zostaňte si tu. Ja odchádzam to tu nejako dať dokopy."

"Čo myslíš tým dať dokopy?" ozvala sa napokon mama. Vedela som, že jej poriadkumilovné ja sa ozve.

"Keby ste vyliezli von, uvideli by ste tú spúšť, čo tu narobili."

Mamina hlava vykukla spod kabátov a pozrela na mňa.

"Kde je otec?" spýtala sa ticho. Pozrela som do zeme a neodpovedala som.

"Je mŕtvy?" povedala vysokým hlasom.

"Nie!" vykríkla som. "Teda, neviem. Ale určite žije."

"Prečo si ho tam nechala?" jej oči zalievali slzy.

"Nevedela som ho nájsť a bola som premenená. Čakala som naňho, ale neprišiel. Ja verím, že sa vráti živý a zdravý. Prosím, ver aj ty."

Nezmohla sa na žiadne slovo. Len tak sme tam stáli a úplne som zabudla na Matta, ktorý vyšiel z kopy oblečenia a hodil sa mi do náručia. Nič nevravel, len ma objímal.

"Upraceme to tu a odchádzame na Rokfort. Otec sa dovtedy vráti. Musíme tam ísť, je to najlepšia možnosť pre nás všetkých." vravela som mame, zatiaľ čo sa ma môj brat stále držal ako kliešť.

"Tak na to zabudni. Myslíš si, že tam to neovládajú Smrťožrúti? Po tom, čo zabili vášho riaditeľa? Ste predsa poloviční. Tak sa môžte správať aj ako mukli a zostaňte tu."

"Presne tak. Budeme sa správať ako mukli a zrovnajú nám to tu so zemou. Postarám sa o nás. Nedopustím, aby sa niekomu z nás niečo stalo. Už len kvôli vám."
Vedela som, že to má teraz ťažké a neviem si predstaviť, čo tu bude robiť sama bez otca, ale bolo to tak. Ak sa budeme správať ako vzorní čarodejníci, možno nás nechajú na pokoji.

"Zober do ruky metlu a ty Matthew zober rebrík a kladivo. Ideme to tu dať do poriadku, aby sa tu dalo žiť."

Draco

"Kde si bol pre pána Merlina? Čakáme na teba nejakú tú chvíľu."
"Naše bábätko zabudlo na to, ako sa premiestňovať." chichúňala sa Bellatrix.

"Len sa mi zdalo, že sa v dome ozývajú nejaké zvuky, ale boli to našťastie len nejaké nechutné potkany. V tej pivnici to vyzeralo, ako by v nej boli ich majitelia pochovaní. Naozaj sa mi dvíha žalúdok z týchto domových prehliadok." vymýšľal som si výhovorku, aby som zakryl môj rozhovor s Ariannou.
Vedel som, že je to ich dom. Nebolo to raz, čo sa mi o ňom snívalo. Zaujímalo by ma, či sa v tom dome naozaj ozývajú tóny klavíra a či tie bylinky na záhrade sú naozaj také liečivé ako v snoch.

"Takže potkany a žalúdok? Hmm, takže tebe je zle z hlúpych pivníc? Pozri sa na Greybacka. Greyback, poď sem." lúskla dlhánskymi čiernymi nechtami a Fenrir dobehol ako psíček na povel.

"Môj drahý priateľ Fenrir si toho užil už viac než dosť. Toľko obetí si vyžiadal jeho vlčí hlad, ale vieš čo? Netrápi ho to. Povedz, už ťa niekedy hrýzlo svedomie?"
Greyback iba pokrútil hlavou a neprestával sa na mňa pobavene uškŕňať.

Bellatrix si ma pritiahla za košeľu a špicatým nechtom podvihla moju bradu, aby mi mohla rozprávať rovno do tváre: "Takže teraz sa láskavo spamätaj a nefňukaj ako dvojročné chlapčiatko. Nie sme tu na dovolenke. Na čo ťa splodili Cissy a Lucius? Pre srandu králikov? Vychovali ťa snáď na to, aby si robil príklad nášmu vznešenému rodu a nie fňukať ako v materskej škole. Rozumieš?"

Roboticky som prikývol a zatlačila mi nechtom do hrdla. Potom ma zatiahla za košeľu a odstrčila ma od seba.

"Takže moji milí priatelia, pokračujeme v Southamptone. A po doterajšom fiasku chcem konečne vidieť krv!"

A presne pre takéto situácie by som si veľmi prial byť v Rokforte. Ulievať sa, počúvať tie stupídne reči študentov o tom, ako si musia písať úlohy, pretože si myslia, že keď budú mať vzorné výsledky, pomôže im to vo vojne.
Niekedy dokonca závidím Eleanor. Po tom, čo sa k vedeniu školy dostal Snape a dohoda o utajení s Dumbledorom už padla, tak už toho veľa nenaštuduje. No nikto o nej nevie, nikto jej neublíži a je prakticky v bezpečí. Číta si knihy a šije si tam nejaké oblečenie, alebo čo. Mám v pláne za ňou už niekedy zájsť, ale je to v poslednom čase dosť riskantné. Voldemort sa v Manore objavuje skoro ako by tam býval a žiadny Smrťožrút ma nesmie nachytať, akými chodbami sa ku nej plížim. Je zvyknutá skrývať sa celý život, no v tejto dobe je to najdôležitejšie za celú jej existenciu.

"Dúfam, že máš rád čerstvé ľudské vnútornosti Draco, pretože cítim, že v tomto dome si na nejakých pochutíme."

OZNAM
Myslím, že viete, že to nie je jeden ani dva roky, čo tento príbeh píšem. Bola by som veľmi rada, keby ho naozaj dokončím podľa mojich predstáv, ale chcem upozorniť na to, že môj štýl písania sa za tie roky zmenil a je celkom vtipné čítať si tie prvé časti. Takže, určite očakávajte ďalšie časti písané možno nejakým vyspelejším štýlom a užite si rok 2020❣️
Romy🌙