Good or bad? -|| Nedokončené ||-

20.-MESIAC A ZEM

Draco

Otvoril som oči a zazrel som nejasný obrys postavy. Nemal som tušenia kde to som, čo sa stalo a koľko je hodín.

"Neviem kto si, ale ak máš na svedomí, že som v takomto stave, tak prisahám Merlinovi, že keď bude čajová párty, pošmykne sa mi ruka s jedom rovno do tvojej šálky." žiaľ, sarkazmus ma neopúšťa ani v takýchto situáciách.

"Madam Pomfreyová, mali by ste ho pustiť, pozrite akú má dobrú náladu. Počuj Draco, veď celý žiariš." vyceril na mňa zuby Blaise a pomaly som ho začal rozoznávať.

"Počuj Zabini, povedz čo sa mi stalo a vypadni odtiaľto. Nemám náladu na tie tvoje chabé pokusy o vtipy." snažil som sa rozprávať cez stiahnuté hrdlo.

"Dobre, dobre, ako si želáte pán Malfoy." uškrnul sa.

"Počuj Zabini, ten jed ti môžem dať aj teraz." strácal som trpezlivosť.

"No práve si sa zobudil po troch dňoch tuhého spánku. Madam Pomfreyovej si totálne vyrazil dych, povedala že to ešte nezažila."

"Nezažila čo?" skočil som mu do rečí.

"Veď ťa žiadna dorážačka netrafila, trafila len Ariannu. Prosím madam, čo sa stalo?" otočil sa smerom k Madam Pomfreyovej.

"Zvláštne, naozaj zvláštne." hundrala si popod nos.

"Môžete mi už konečne niekto vysvetliť, čo je zvláštne?" zvýšil som hlas a prudkým pohybom som zdvihol hlavu z vankúša. Nebol to najlepší nápad a musel som zavrieť oči, aby som sa nerozplakal od bolesti.

"Upokojte sa pán Malfoy a ľahnite si naspäť. Pre vašu informáciu, dneska je pondelok a v piatok ste boli na zápase. Jednu z bystrohlavských odrážačiek Ariannu Moonovú trafila dorážačka do hlavy a spadla na zem, no v tej istej chvíli sa stalo to isté aj vám. Nejakí žiaci, ktorí boli s vami na vyhliadkovej veži potvrdili, že nič do vás nenarazilo a vy ste spadli na zem v rovnakom čase ako Arianna. Mám na vás otázku, cítili ste, že by do vás niečo narazilo?" objasnila mi Madam Pomfreyová a zároveň sa ma opýtala.

"No jasné, že áno. Máte na to nejaké vysvetlenie? Prečo sa to stalo aj mne?" krútil som hlavou nechápavo.

"Úprimne, ešte som sa s tým nestretla. Je to nejaký spôsob puta, ktorý je medzi vami. Možno to nie je ani žiadne zaklínalo, či elixír. Možno je to úplne iný druh mágie, ktorého sa boja aj tí najmocnejší čarodejníci." povedala to tak krásne, no zároveň bez štipky emócií a odcupitala do inej izby.

Mala pravdu, možno to bola čistá láska. Môže to prejsť až do takéhoto štádia, máme spojené duše? Ja som ju naozaj potreboval. Som predsa Malfoy, vždy dostanem to čo si žiadam, tak prečo je získať Ariannu také obtiažne? Nechcel som si predstaviť, ako vyzerám, keď sa tu takto rozplývam, ale škeriaci sa pohľad Zabiniho mi to objasnil.

"Mal si šancu povedať mi ako som na tom, teraz láskavo vypadni."

"Veľa šťastia pri zotavovaní a aj pri tom ostatnom." uškrnul sa a odišiel.

Keď som bol konečne sám, mohol som ísť za Ariannou. Bola v tvrdom spánku a vlasy, ktoré mala inokedy v precíznom cope, jej padali do čela. Vyhrnul som ich jej z čela a priložil som naň svoju ruku. Úplne horela. Skontroloval som aj to svoje a zistil som, že som na tom podobne. Nemohol som sa na ňu viac dívať. Čím som bol bližšie, tým bola zraniteľnejšia. A ja som ju nemohol vidieť trpieť, zničilo by to aj mňa. Myslím, že teraz chápem o akom druhu mágie hovorila Madam Pomfreyová. Bola to čistá láska.

Lenže ja s láskou nemôžem mať nič spoločné. Aspoň, dokiaľ sa neskončí táto prekliata vojna. Viem presne, čo urobím. Budem predstierať, že slúžim Temnému Pánovi, vezmem si Pansy a budem dúfať, že niekto zabije to hrozné stvorenie. Po vojne zostane veľa smrťožrútov, no skryjem sa do úpätia hôr, vykopnem Pansy a raz možno uvidím Ariannu. Ach, to meno je tak pekné, nevinné až pochybujem, či ona nie je len sen. Ako nejaký prízrak, ktorý sa zjaví vždy, keď ju potrebujem. Niečo ako mesiac. Mesiac na oblohe plných žiarivých a rôznych nevyspytateľných hviezd. Hviezdy sú každý deň iné, niektoré padajú a niektoré vznikajú, no môj mesiac bol vždy tam. Moja Arianna.