Last chance ✔

III.- Nepodarené nakupovanie

Na naliehanie Ka3n, prehodnotím vlastné závery a usúdim, že moja „spoločníčka" má, ako vždy, pravdu.

Prešla som si všetky moje záznamy a zápisky, z čoho som si vydedukovala jednu veľmi dôležitú vec. A tou je, že moja milovaná Vláda, síce zistila, že žije dcéra ich najväčších nepriateľov, ale, bohužiaľ pre nich, netušia, ako vyzerám a jediné, čo o mne vedia, sú miesta, ktoré navštevujem najčastejšie.

Po dôkladnom preskúmaní všetkých faktov, som si vydedukovala, že vždy, na mňa zasadnú nejakí špehovia, ktorí sa tvária ako najväčšie neviniatka sveta. Potom ma veľmi nenápadne sledujú a jeden krásny deň, ma ešte krajšie obkľúčia a pokúsia sa ma zabiť. Ako je potom možné, že nevedia, ako vyzerám? Veľmi jednoducho.

Moji rodičia, ako som už spomínala, boli elitnými vedcami. A môj otec raz vymyslel niečo, čo pravdepodobne zachraňuje môj krk každý boží deň. Naoko to vyzerá normálne, ako jednoduchý mejkap alebo niečo také. Skutočnosť je však opakom.

Ka3na mi to raz vysvetľovala a ja som pochopila len základ, no tým bolo, že malé častice tej látky sa prispôsobia pórom tváre a menia ju. Dokážu stiahnuť, alebo naopak, uvoľniť tvár tak, aby zmenila celkovú štruktúru. Uskladňuje sa to v malej nádobke, kde sa dá zadať nejaké inštrukcie, podľa ktorých potom vynález pracuje a zmení tvár. Jediné ostávajú vlasy a oči. Tým pádom, na mňa vláda nemôže vydať zatykač podľa tváre, len podľa nejakých bodových vlastností. Okrem toho, ak sa na mňa raz niekto navesí, sotva prežije ďalší deň, nieto cestu do hlavného sídla Vlády.

Takže v podstate, ide o to, že by ma nevedeli odhaliť, ak by nevedeli predvídať môj pohyb v meste. Ale na to by som potrebovala nejaký chaotický systém prepravy a nevyspytateľnú kombináciu mojich ciest.

A tu je ten problém. Naše mesto je beztak dosť jednotvárne a ak sa nepočítajú zavalené uličky vytvorené výbuchmi bômb, či hromadné hroby, tak sa tu dá pohybovať celkom obmedzene. Okrem toho, som dcéra vedcov. Môj mozog len tak nespadol z neba a či sa mi to už páči, alebo nie, moje zmýšľanie je vedecké. Vždy je nejaká schéma, ktorú nasledujem a moje genetické dedičnosti neviem poprieť. Som proste vedecky založená a moje mozgové bunky pracujú systematicky, nie chaoticky.

Povzdychnem si a založím si ruky za hlavou. „Toto je na nič, moji zlatí. Úplne na nič." Okrem toho, že sa za posledných pár hodín, snažím vymyslieť nejaký, totálne nevyspytateľný, plán, Ka3n mi dala aj úlohu.

Ona je síce, špičkový stroj, ale občas potrebuje starostlivosť, ako je napríklad aj rekonštrukcia jej softvéru. Normálny človek by to prirovnal asi k niečomu takému ako je neurochirurgia ale tuto nejde o čas. Ka3n môže byť vypnutá tak dlho, ako chcem a ak aj niečo zle zapojím, tak to ešte stále môžem vrátiť. Ale zase je tu riziko, že jej náhodou vytiahnem Memory Disk, čím by som ju nadobro pripravila o jej osobnosť, ktorú si stihla za tie roky vybudovať. A ja by som prišla i o poslednú osobu, ktorá ma pozná a záleží jej na mne.

Jej „mozog" je vlastne dôkladná šifra slov, kódov, čísel a znakov. V začiatkoch som v tom videla len guľáš, ale teraz sa v jej, akože mozgových závitoch, viem ako tak, zorientovať. No stále sa zaseknem na jednom mieste a neviem si dať rady.

Je to tá najzložitejšia časť celého softvéru, ktorá tvorí vlastne časť jej osobnosti. Z tejto časti sa nedá jednoducho dostať, človek musí vylúštiť jej myšlienkové pochody, ktorým ani tak nerozumiem, lebo sú zakódované a zabezpečené. Musím sa tým prelúskať vždy, pretože jej osobnosť sa každým dňom rozvíja. Jej psychika je až strašidelne podobná ľudskej. Čiže je aj nevyspytateľná.