Last chance ✔

XXIX.- Máme poslednú šancu

Nohy sa mi hompáľajú vo vzduchu. Hlavu mám položenú na Laenovom ramene a tak sledujem z výšky západ slnka. Ohnivý kotúč pomaly zapadá za siluetu mesta a farbí oblohu naružovo.

Laen sa hrá s mojim krátkymi vlasmi a popod nos si mrmle nejakú melódiu. Pravé plece mám obviazané a vedľa Laena sú dvoje barle. Predsa, bolo to ešte len pred troma dňami, čo sme oficiálne zdolali Vládne centrum.

I napriek tomu víťazoslávnemu pocitu, ma niečo ťaží na hrudi. A nie sú to len spomienky na rodičov, či netíchnuce výčitky voči vlastnej osobe, ale ide skôr o slová McBirdovej. Tú, len tak mimochodom, odsúdili na trest smrti a o tri dni sa koná verejná poprava. Pochybujem, že sa zúčastním.

Vtedy, ešte predtým, než neprišiel dnu Laen, vyčítala mi, že čo som spôsobila. Nechápala som, ale teraz, po tak krátkom čase, už tomu rozumiem. Ľudia súperia o nadvládu. Každý si myslí, že on je ten lepší a krvopotne tvrdí, že ak to vezme do vlastných rúk, bude všetko krásne a dokonalé. Ale to tak nefunguje. 

Vznikajú nepokoje. Plápolajú pod povrchom, no sú tu. Cítim ako vrie zem pod našimi nohami a schyľuje sa k vojne. K vojne o moc, ktorú som tak troška spôsobila ja.

Ľudia si rozdávajú zabijacké pohľady poza chrbtov iných. S Južanmi sme sa dohodli, že nám pomôžu dať sa znova dohromady, ale musíme sa s nimi spojiť. Oni nám skutočne pomáhajú a to je to, čoho sa bojím. Tá dohoda je podpísaná ľudom. Ktovie, čo bude ak sa dostane k moci jediný človek. Dopadnúť to určite nedopadne dobre.

V meste je ticho, ticho ako pred búrkou. Mračná sa zbierajú nad našimi hlavami a čakajú na vyvrcholenie. Nepáči sa mi to. Tak veľmi sa mi to nepáči.

„Na čo myslíš?" spýta sa ma šeptom Laen.

Pousmejem sa a odtiahnem. „Na búrku."

„Búrku?" spýta sa s iskriacimi očami. „Nie je to zvláštna téma na tak hlboké zamyslenie?"

„Možno áno." Prikývnem. „Ale búrka má viac faktorov."

„Ako to myslíš?" zvraští obočie.

„Búrka je nepokoj, Laen." Vysvetlím mu.

„Nepokoj je pojem relatívny." Odvetí okamžite.

„Ale sťahuje sa aj na nás." Šepnem.

„Možno nie." Povie zamyslene. „Možno mu to nedovolíme."

„Nemôžeme sa tomu vyhnúť." Podotknem a zdravou rukou si prehrabnem vlasy.

„Nemôžeme." Prikývne. „Ale to neznamená, že sa do toho musíme až príliš angažovať."

„To tak nejde." Zasmejem sa. „Obaja sme až príliš zaangažovaní do tejto celej situácie. Tak ľahko sa nevymotáme."

„Ja viem. Ale kto povedal, že to musí byť ľahko?" nadvihne obočie pobavene.

Prevrátim nad ním oči. „Už máš ten termín u psychiatra?"

„Ha-ha." Zamračí sa a oduje pery. „Si strašne vtipná, Valencia."

„Kto povedal, že to má byť vtip?" spýtam sa s úsmevom.

„Nikto." Rozhodí rukami. „Ale ak potrebujem psychiatra, to znamená, že aj ty."

„A to už prečo?" zaklipkám nevinne viečkami.

„Lebo aj napriek tomu všetkému si so mnou." Povie samoľúbo a opatrne ma vtiahne do svojho náručia.

Zasmejem sa a ostanem tak užívajúc si telo jeho blízkosti. Nikdy sme si celkom nevysvetlili, čo medzi nami skutočne je, ale toto nepotrebuje slová. Sme si jeden druhému oporou a navzájom prekonávame prekážky tohto sveta a tých je, povedzme si úprimne, dosť.

V blízkej budúcnosti nás zastihne ďalšia prekážka a my môžeme len dúfať, že ju prekonáme. Nemáme na výber. Sme do celej situácie zamotaní až po uši a ak sa to rozbehne, my budeme prví, ktorých nájdu a zavrú.

Nemáme možnosť na skutočné šťastie a ani na koniec tohto ošiaľu. Sme v obrovskom kolotoči prekážok a nedokážeme z tadiaľto vystúpiť, až kým sa to samo od seba nezastaví. My môžeme len veriť, že sa to stane čoskoro. A kým sa k tomu nedopracujeme, budeme sa navzájom držať a kryť jeden druhému chrbát.

Naučili sme sa veľa vecí, no stále je tu kopa, o ktorých nič nevieme. No nevedomosť je niekedy šanca, vymyslieť niečo nové a neodskúšané. Možno práve tá nevedomosť a tie nedotiahnuté skúsenosti budú tie, ktoré nás napokon zachránia. Ktovie. Máme ešte šancu na posledný krok, na to, aby sme urobili niečo dobré. Máme poslednú šancu, na to, aby sme prežili. Teraz nejde len o nás, ale aj o ľudstvo. Celá naša civilizácia má poslednú šancu konať správne.

KONIEC?

Zajtra pridám poďakovanie :) Mimochodom:

Fanfáry poprosím :DD alebo aj nie