Last chance ✔

VIII.- Počet obyvateľov rastie

Mám chuť ho zabiť. Vlastnoručne vypitvať a pozrieť sa, či má namiesto mozgu naozaj len kašu, alebo tam nájdem aspoň trocha inteligencie v podobe namosúrených pavúkov, ktorí by hromžili, že som im tam vpustila svetlo. Fakt, už mi lezie na nervy.

Neznášam, vyslovene ma irituje, ak mi niekto niečo zatají. Už to je u mňa prvý krok k tomu, aby som daného zastrelila a to môže ísť hoci aj o takú fádnu vec, ako je zjedenie čokolády. A Laen mi zatajil niečo, čo ma mohlo, vlastne ešte stále môže, stáť krk. Nech si každý domyslí, ako veľmi ho za to nenávidím.

A potom je tu tá prekrásna blondínka, Laenova sestra, aby sa nezabudlo podotknúť, ktorá je, na rozdiel od svojho brata, príliš milá na to, aby som ju jednoducho odbachla.

No dobre, ak sa to tak vezme, Laen odmieta odísť, tak to nebude asi taký veľký idiotský sebec, akoby sa zdalo. No pravda je ešte stále taká, že to, čo urobil, ho bude stáť ešte veľa. Neviem, aký mal dôvod na toto celé, no predpokladám, že to súvisí nejako s touto babou, jeho sestrou.

„Ak okamžite nevypadnete, budete mať riadny prúser." Varujem ich naposledy no s nimi to ani nehne. „Fajn, ako chcete, ale potom sa nesťažuje ak vás zabijú." Opriem sa o stoličku.

„Ja nechápem." Pokrúti Laen hlavou. „Ako to dokážeš brať tak ľahostajne?"

„Mám na výber? Nie, nemám. Na čo, by som sa obťažovala vecami, nad ktorými nemám moc?" nadvihnem obočie.

„Má pravdu." Uznanlivo pokývne hlavou Samira.

Laen otrávene pretočí oči. „So ženami sa hádať nedá."

„Ešteže tak." Vydýchnem. „Potom by mal svet problém."

„Myslíš ešte väčší ako teraz?" spýta sa Laen pobavene.

Zamračím sa: „Presne tak."

Dvaja pavúci na stole oproti sa zaseknú vo svojej činnosti a Laen si povzdychne. Podíde k stolu nasadí si náhrdelník a druhý podá svojej sestre. „Už ich vyradili. Teraz sa musíme len modliť, aby nezachytili signály tvojej akcie skôr, než vypadneme." Skonštatuje.

„Ešte dve minúty." Ohlásim a tvár si vložím do dlaní. „Príliš veľa."

„Ani nie." Mykne plecom. „Technici Vlády sú dosť pomalý. Navyše naši pavúčikovia im spomalili systém."

„Laen!" vyhŕknem naštvane. „Do toho systému patrí aj tento počítač."

Samira vedľa mňa si rukou tresne do čela.

„Hups..." unikne Laenovi z pier.

„Hups?! To nemyslíš vážne!" dlane zovriem do pästí a mám pocit, že onedlho pristanú na jeho tvári. „Laen, ak nechceš dostať. Radšej sa rýchlo odstúp." Precedím pomedzi stisnuté zuby a Laen náhlivo ustúpi. Samira nadvihne obočie, no radšej aj ona o ten krok cúvne. „Ja ťa zabijem." Zamrmlem smerom k Laenovi.

„To by sa hodilo." Pritaká Samira a oduje spodnú peru. „Radšej by som ostala v base, ty debil."

V base? Vytisnem si tú myšlienku z hlavy a pohľadom hypnotizujem obrazovku. Nech sa tá stena konečne preklenie... prosím, modlím sa v duchu.

Moje modlitby, sa napočudovanie, vyslyšia a na obrazovke vyskočí kompletný kód. „Chvalabohu," zamrmlem.

Stačia mi tri rýchle kliknutia myškou a celé riešenie vírusu dostanem na USB-čko. „A teraz padáme." Zavelím a vyskočím zo stoličky.