Laen
Neviem, čo presne mám od Valencie čakať. Vlastne netuším, čo mám čakať od jej plánu. Faktom totiž ostáva, že jej slová o tej jej robotej armáde sú dosť pochybné.
Jasné, v jej bunkri bolo zopár robotov, no bolo ich maximálne tucet. Na to, aby niečo zmohli proti Vláde, potrebovali by minimálne trikrát toľko robotov. Hoci mi Valencia už dokázala, že ma stále vie prekvapiť, tentoraz o tom dosť pochybujem.
Celé mi to pripadá nereálne a hlavne nemožné. Vláda s nami rátala, vedeli, že prídeme, dokonca si boli vedomí aj toho, akým vchodom. Majú napred, ako technicky, tak i myšlienkami a to už ani nehovorím o počte ľudí, ktorí pri nich stoja. Majú podporu ľudu, kým my nie.
Valencia mi tvrdila, že natočí nové dôkazy a okamžite ich aj zverejní, no potom, čo vysvitlo, že nás nahnali do pasce, o tom celom dosť pochybujem. Mám totižto silnú predtuchu, že ani jeden z nás dnešnú noc neprežije. Ja viem, strašne optimistické.
Do tejto cely ma zavreli už pred dobou polhodinou a nič sa nedeje. Je to strašný pocit, že netuším, čo sa stalo s Val a či ešte vôbec žije. No som takmer stopercentne presvedčený o tom, že ak by ju zabili, bol by som medzi prvými, komu by sa pochválili.
+++++
Netuším, koľko času ubehne, no viem, že na mňa padne únava. Z toho nepopierateľného faktu vyplýva, že som tu už príliš dlho. Valencia mala dávno zverejniť video na odkrytie pravej tváre Vlády, no k tomu ešte nedošlo.
Viem to z toho, že na náramku by mi vyskočil holografický obrázok oného videa a začala by blikať kontrolka, ktorá by signalizovala spustenie Valenciinej „armády".
No nič sa nedeje a mne to naháňa husiu kožu. Bojím sa o ňu, pretože neviem čo sa jej stalo, kde je a prečo, sakra, o ničom neviem. Vymrštím sa na nohy, aby som jednak zahnal spánok a aby ma neroztrhlo od nervozity. Ja viem, úžasná kombinácia.
Niečo sa muselo stať, proste muselo. Ináč by už dávno bolo video zverejnené a nás by zachraňovali tí jej robotí vojaci. Ale čo? Jednoducho povedané, hocičo. Mohlo sa toho toľko pokašľať, že všetky tie teórie by sa nedali ani spočítať. Mohli ju okamžite zastreliť, mohli ju zbaviť prístrojov, mohli ju dať do takého inkubátora, mohli ju zmrzačiť, mohli ju mučiť... Zvyšné teórie utnem už v zárodku.
Nohy sa mi roztrasú a pozdĺž steny sa zveziem späť, na zem. Čo som si to nahováral, Valencia nemá šancu vyjsť stadeto bez ujmy. Nie je možné, aby sa nad ňou zľutovali alebo niečo také. Zabijú ju a to čo najskôr.
Nie som dosť silný na to, aby som sa s tým pocitom vyrovnal. Ak ju zabijú, neprežijem to. Nie je to preto, lebo k nej cítim to čo cítim, ale preto, lebo istým spôsobom je to moja vina.
Ak by som sa vtedy nemiešal do tej bitky na ulici, nebola by tu, určite nie tak ako teraz. Ak by ma nezložila tá hlúpa chrípka, Samira a Ka3n by nikdy neboli odišli a všetko by bolo v poriadku. Ak, ak, ak... kopa čo by bolo ak... A hoci je hlúpe zamýšľať sa nad tým, akoby to mohlo teraz byť ak by sa nestalo to a to, nemôžem si pomôcť a kladiem si práve tie otázky. Čo by bolo ak by ma k sebe nepustila? Čo by bolo, ak by som ju nezachránil? Čo by bolo ak...?
Frustrovane zavrčím a rukami si vojdem do vlasov v snahe upokojiť sa. Nanešťastie, nemá to žiadne zázračné účinky ani nič podobné.
Prudko nadvihnem hlavu, keď z môjho náramku vystúpi malý holografický obrázok a vzápätí sa náramok rozvibruje, čím signalizuje spustenie robotov. Na farebnej snímke sa objaví Elen McBirdová a ja zatajím dych.
أنت تقرأ
Last chance ✔
خيال علميNikto nevie, kto som. Nikto nevie, ako vyzerám. Nikto ma nikdy nepoznal. Som to ja. Som nikto ale každý. Ja som ja. Nemám nikoho, som sama. Stratila som každého. Nemám rodinu a mojim jediným útočiskom je podzemný bunker, ktorý riadi interaktívna žen...
