The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

One

Nemôžem tomu uveriť! Koľko krát ma ešte vyhodia zo školy a budem musieť prestupovať do ďalšej? Mám už moc veľa rokov na to, aby som chodila do školy, ale predsa ma to baví. Práve som prechádzala prah školy. Moju modrú ofinu, ktorá mi z oboch strán padala do tváre v tenkých pramienkoch som si upravila a moje dlhé modré vrkoče až pod zadok ma nasledovali do riaditeľne. Sadla som si za stôl. Privítala ma riaditeľka, ktorá bola celkom milá, ale zrejme mala nejaké výhrady podľa jej pohľadu k môjmu oblečeniu, ktoré odkrývalo väčšiu časť môjho tela a jemné modré tetovania akýchsi obláčikov. Získa ich každý z môjho druhu.

Znudene som sedel na prvej hodine. Na tejto škole sa nikdy nič nedeje. Potichu som zavrčal a prešiel si jazykom po tesákoch. Bolo pre mňa frustrujúce, sedieť v triede plnej ľudí. Čerstvá voňavá a  teplunká krv v jednom. Hmm.. Nemysli na to! Upozornil som sa. Ešte ich tu všetkých zabijem, do frasa!

Spolu s riaditeľkou sme prešli do triedy. Nebála som sa. Toľko krát som prestupovala, že už som zvyknutá a aj sebavedomá. Vošli sme dnu. Profesorka a študenti hneď preniesli pohľady na mňa. Prekrútila som očami. Tí študenti vyzerali divne.. Ale vlastne, čo sa nám, čo ja ozývať? Dlhé modré vlasy. Tetovania a k tomu aj iný druh. Úžasné. Všetci na mňa pozerali so sánkou dole. Neviem, či sa mi to len zdalo, ale nemala som ani voľné miesto kam si sadnúť.

S povzdychom som si dal preč tašku z voľnej stoličky vedľa mňa. Bolo mi jedno kto to je. Ani som sa na ňu nepozrel. Len som počul, ako ju riaditeľka predstavila. So zamračením som pozeral na lavicu. Moji spolužiaci na tú novú pozerali s vyvalenými očami. No Boože. Tak nech sa nezbláznia. Jediné voľné miesto je aj tak pri mne. A sem sa pozerať nebudú. Majú ma za temnú bytosť z iného sveta. No ani len netušia, ako blízko k pravde sú. Nanešťastie, alebo skôr našťastie, môj zjav priťahuje divčatá.. Takže o krv núdzu nemám. Veď preto aj nenájdete škaredého upíra. To by sa potom lovilo veľmi ťažko.

Riaditeľka ma žiadala, aby som o sebe niečo ešte povedala triede.,,Čaute.. Volám sa Alya. Väčšinou som problémová a vyhodia ma zo školy, ale inak na to kašlem. Nemám záujem o nejaké blbé kamarátstva s vami alebo podobne, nemám rada ľudí, takže sa ku mne radšej ani nepribližujte. Všetci ste mi tak, či tak nesympatickí" Odfrkla som si a pozrela na riaditeľku, ktorá na mňa pozerala s otvorenou hubou.,,Sorry.. Vy ste to chceli" Prekrútila som očami a ona ma s pokrútením hlavy poslala sadnúť si na miesto vedľa nejakého chalana.

V tichosti som sa dusil smiechom.

Sadla som si na to miesto a bola ticho.

Aj keď našich spolužiakov trhalo, aby sa sem pozreli, neodvážili sa.

Vytiahla som si pero a papier a začala si kresliť. V prvom rade som kreslila triedu a to ako na mňa pôsobí v ich podľa mňa pravej tvári.

Sledoval som, čo kreslila. Mala celkom talent.

Vyzeralo to ako výtvor samotného diabla.

Začal som sa smiať. Túto triedu vystihla pesne.

Pozrela som naňho vražedným pohľadom.,,Nemáš svoje veci na práci, že sa musíš starať do mojich?" Zavrčala som.

"Nie." Povedal som s úškrnom a žmurkol na ňu.

,,No tak si niečo nájdi!" Prekrútila som očami.

"Keď mne sa zdáš zaujímavá ty." Povedal som a pozrel na ňu psími očami.

,,No, ale ty mne nie, tak si daj pohov" Zamračila som sa.

Prekrútil som očami, no aj tak som ju sledoval.

Snažila som sa ignorovať ten blbý ksicht spolusediaceho a kreslila ďalej.

Otočil som sa k tabuli. "Som Louis, len tak pre zaujímavosť." Zasmial som sa.

Skoro som sa zardhla smiechom.,,Po prvé.. Úprimnú sústrasť.. Po druhé nepýtala som sa.. Po tretie je mi to jedno" Pretočila som očami.

"Vieš, poznať ma, prináša mnohé výhody." Uškrnul som sa.

,,Vieš.. Nepoznať mňa prináša rôzne výhody" Odbila som ho.,,Vzdaj to"

"Veď ty to ešte budeš ľutovať."

Prekrútila som očami a ďalej ho ignorovala. Aspoň konečne sklapne.

Začal som si pohmkávať náhodnú pesničku.

Snažila som sa dýchať a upokojiť sa, pretože mi urobil riadne nervy.

Keď sa blížil refrén, nahol som sa k Alyi a začal jej spievať blízko ucha.

Zavrčala som a moju ruku som mu položila na tvár a odtlačila ju ďalej odomňa.

Zahryzol som jej svojimi tesákmi do ruky. "Hmm.. Chutná." Uškrnul som sa na ňu.

Sykla som..,,Pusť ma.. Debil!" Zamračila som sa. Niesom človek.. Nech ho ani nenapadne toto robiť. Upír sprostý.

"Louis, kráska. Som Louis." Zasmial som sa a tesákmi jej prešiel po krku.

Zavrčala som.,,Chceš vojnu.. Fajn" Strelila som ju riadne silnú facku až sa mu hlava otočila.

Zavrčal som a chytil ju silno za stehno, až som jej nechtami zaryl do kože. Hneď som sa postavil a ju vzal so sebou. Ospravedlnil som nás, že jej je zle a vzal ju na wecka. Oprel som ju o stenu a ruky jej pevne držal nad hlavou. "Daj mi jeden dôvod, prečo ťa nemám hneď zabiť." Tesákmi som jej prešiel po krku.