The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Fifteen

Vstala som od stola.,,To je úžasné!" Zakričala som nadšene.,,Ja.. Aj ty máš zrazu takú potrebu niečo si želať?" Zamračila som sa naňho.

"Nie, nemám." Nemal som žiadnu potrebu.,,No Ria.." Chytil som ju za plecia. "Nepováž sa to povedať. Ani si želať. Vidíš, čo sa tam píše. Môžeš jej ublížiť. Preto ti hovorím, nenúť ma, vliezť ti do hlavy."

Zatvorila som silno oči.,,Ja musím" Kopla som mu do píšťaly, že sa hneď zložil. To miesto zabolí aj upíra a rozbehla som sa. Bola som ako šialená.

Hneď som bol pri nej. Chytil som ju a sotil na posteľ. "Nie!" Chytil som jej ruky nad hlavou a telom ju prišpendlil nehybne k posteli. "Prestaň! Uvažuj racionálne!"

,,Pusť maaaa" Kričala som a snažila sa trhať. Nešlo to.

"Nie!" Zavrčal som. "Ria. Si múdre dievča. Tak prečo sa správaš ako tý ostatný šialenci?" Zamračil som sa.

,,Nepoznáš ma! Nemôžem s tým bojovať! Aj keď chcem!" Zavrčala som a snažila sa spod neho dostať.

"Nie, nepoznám. Tak mi povedz, čo také by si chela."

,,Zistíš, ak ma pustíš! Nemusím sa ti spovedať!" Zamračila som sa.

Povzdychol som si. "Ja som ťa varoval."

,,Čo?" Nechápavo som sa spýtala.

"Budem ti musieť vliezť do hlavy."

,,Neopováž sa!" Zakričala som.

"Nedovolím ti, ublížiť jej." Zavrčal som.

,,Tak niečo rob! Iné! Nájdi ako to zastaviť!"

"Šok! Potrebuješ šok!" Vykríkol som a spravil to prvé, čo mi napadlo. Pobozkal som ju.

Okamžite som sa prebrala z toho šialenstva. Ok.. Asi by lepší šok nevymyslel, čo? Zarazene som sledovala situáciu.

Odtiahol som sa od nej a prižmúril na ňu oči. "Si to opäť ty?"

S otvorenými ústami a vyvalenými očami som naňho v šoku pozerala. Ani som sa nepohla.

"Nuž.. Asi to bol väčší šok, než bolo treba." Zhodnotil som to.

,,T-t-ty" Nevedela som sa vykoktať.

"Ja viem. Prepáč. No mne vážne nenapadlo nič lepšie." Mykol som plecami.

Zahryzla som si do pery. Toto bol môj prvý bozk.

Pozrel som na jej pery. Ria nebola škaredá, naopak. Bola pekná, no na Alyu nemala.

,,To robíš bežne?" Vydýchla som zadržiavaný vzduch.

"Nie." Odpovedal som a pozrel jej do očí. Len tak, bez hnutia som sedel a pozoroval ju. Aj tak ma priťahovala. A vedomie, že je schopná citov.. Znova som sa k nej nahol. Neviem čo som chcel urobiť, no bol som pri nej tak blízko..

Neváhala som a ruky mu zaborila do vlasov a naše pery znova spojila. Bolo to tak krásne, divné, nové a úžasné.

Usmial som sa do bozku a prevzal nad bozkom kontrolu. Jednou rukou som jej vošiel pod chrbát a za pás si ju pritiahol k sebe, aj keď ležala podo mnou. Druhou rukou som sa zapieral o posteľ, vedľa jej hlavy. Odtiahol som sa. "Nemali by sme.." Pozrel som jej z jej pier do očí. Stále sme od seba boli iba pár milimetrov.

,,Uh.. To je pravda." Snažila som sa dýchať.,,Nemali" Zahryzla som si do pery.

"Budeme to lutovať." Zašepkal som a znova jej pozrel na pery.

,,To áno.. Uhm.." Zhodila som ho zo seba na druhú stranu postele a sadla som si. Zahrabla som si do vlasov. Mala som vtedy chuť znova sa naňho vrhnúť, ale nemôžem.. Bohvie ako by to skončilo a presne tak, to nechcem.. Nepoznáme sa..

Zo zadu som ju jednou rukou objal okolo pása. Perami som sa dotkol jej krku, odkiaľ som postupoval až k jej uchu. "No aj tak chcem pokračovať." Zamrmlal som. "Chcem ťa spoznať." Prehodil som jej vlasy na druhý bok.

Zatvorila som oči. Po celom tele sa mi rozlialo teplo. V jeho blízkosti som sa cítila, tak zvláštne. Akoby mnou bolo také ľahké manipulovať. To nesmiem dopustiť.,,Louis.." Zamrnčala som. Snažila som sa prevzať nad situáciou kontrolu.