The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Seven

"Ale áno. Ja to nejako do teba už len dostanem." Uškrnul som sa. A tak sa aj stalo. Aj keď protestovala, dostala odo mňa večeru, ktorú celú zjedla.

,,Dobre. Vďaka.. Pôjdem domov" Vzdychla si. Nemal ma nútiť. Bolelo ma brucho a ťažko sa mi dýchalo.,,Ahoj" Chytila som sa za brucho a bežala domov, ešte by sa sťažovali, že som neprišla.

"No ták." Zakričal som za ňou.

,,Prepáč" Kričala som a ďalej bežala. Došla som domov. Rýchlo vyšla schody a zamierila do kúpeľne. Začala som vracať. Všetko čím ma napchával. Keď som bola konečne po tom vrátila som sa do izby a schúlila sa do klbka. Do rána mi bude dobre.

Skokom som bol pri nej. Ležala schúlená do klbka. "Prepáč." Kľakol som si pred ňu. "Nechcel som, aby ti bolo zle. Len som chcel, aby si sa najedla. Prepáč." Pohladil som ju po vlasoch.

,,Nabudúce, keď poviem nie.. Nenúť ma" Pošepkala som.,,Zakryješ ma prosím?"

"Dobre, nebudem." Prikryl som ju. "Dobrú noc, Alya." Dal som jej bozk na čelo a zhasol. "Keby niečo, krič. Ja prídem."

,,Ok.. Dobrú" Povedala som.,,Zavri za sebou okno" Pošepkala som a už som spala.

Zatvoril som a odišiel k sebe. Ľahol som si do postele a zaspal.

Sníval sa mi sen. Podobný tomu predtým.,,Ja to zistím" Hovoril hlas za mnou. Otočila som sa.,,Viem, že nemáš pocity..Mňa neoblafneš" Uškrnul sa.,,Už dlhšie sa ťa chcem opýtať otázku.. Čo si vlastne zač?" Spýtal sa. Hneď som sa zobudila so slovami.,,Nedozvieš sa to!" Skríkla som a potom som sa obzerala okolo seba.. Bolo ráno. Ten sen sa zdal strašne krátky, ale bolo ráno. Pozrela som na budík. Bolo niečo po siedmej. Väčšinou o takomto čase vyrážam. Do pekla, Prečo mi nezvonil budík?

Včera som jej ešte stihol vypnúť budík. Preto keď som ju ráno počul kričať, prebehol som rovno k nej. Bolo to trocha ťažšie, keďže som si musel otvoriť okno. "Si v potiadku?" Hneď som sa jej opýtal a prišiel k nej.

,,Nie! Niesom!" Sadla som si.,,Z nejakého blbého dôvodu mi nezvonil budík" Zmätene som si obzerala budík v ruke.

,,Ou.. To som bol ja. Včera ti kvôli mne nebolo dobre, tak som ho vypol.. Teda.. Ja.. Chcel som, aby ti bolo dobre."

Zavrčala som.

"Prepáč." Sklonil som hlavu. "Ak chceš, vezmem ťa do školy. Len sa prezečiem." Zamrmlal som a išiel k oknu.

Hm.. Nechápem prečo sa stále za všetko ospravedlňuje. Nieje to človek ale správa sa ako ľudia.,,Dobre.. Len prosím ťa prestaň s tými blbými "Prepáč" aký to má zmysel?" Prekrútila som očami. Tie patetické ľudské pocity. Myslela som si, že ako upír by mal byť viac ako ja.. Alebo monštrum. Nie.. Toto.. Neviem, či mám byť sklamaná alebo prekvapená, ale každopádne mi to "prepáč" už lezie na nervy.

Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol. "Fajn. Iba som sa snažil byť priateľský. To ľudia robia, no nie?" Pokrútil som hlavou. "Počkať, ja som zabudol. Ty nie si človek."

,Hej.. A asi si zabudol, že ani ty" Žmurkla som naňho.

"Nie, nie som. No kvôli tebe, som sa snažil byť milým.."

Prekrútila som očami.

"O päť minút ťa čakám dole." Povedal som a odišiel k sebe.

,,5 minút? Práve som vstala!" Rýchlo som bežala do kúpeľne. Vlasy si zaplietla nanovo, hygienu a prezliekla som sa. Došla som dole.

"Meškáš." Informoval som ju.

Zavrčala som.

Pretočil som očami. "Sadaj." Odvrkol som a sám si sadol za volant.

Sadla som si na miesto spolujazdca.

Naštartoval som a odviezol ju pred školu. Nemienil som dnes do toho blázinca ísť.

Pozrela som naňho vedľa mňa.,,Ty nevystupuješ?"

"Nie." Povedal som a ani sa na ňu nepozrel.

,,Prečo?" Naklonila som hlavu na stranu.

Uchechtol som sa. "Ahoj." Povedal som. Stála už von z auta, takže som rovno odišiel.

Prekrútila som očami a pozrela na školu. Odfrkla som si a vošla som. Kašľala som na divné pohľady študentov. Sadla som si na moje miesto úplne vzadu. Ostatný tam už boli. Videla som ako sa ku mne zrazu všetci otáčajú. Do teraz sa sem ani nepozreli. Vstali rovno traja a došli k mojej lavici. Jedna baba si sadla na voľné miesto vedľa mňa. Jedna na stranu lavice, ktorá patrila Louisovi a ďalší chalan sa podoprel rukami o stôl.,,Tak čo? Kde máš to svoje príšerné temné stvorenie zvané Louis?" Ozvala sa čiernovláska sediaca na jeho mieste. Pozrela som na nich.,,Temné stvorenie?" Pozrela som na ňu. Oni to snáď všetci vedia.,,Máš vážne super vlasy" Povedala druhá baba v tom a chytila mu jeden vrkoč.,,Si zadaná kráska?" Zvodne sa na mňa usmial jediný chlapec pri tomto stole.,,Počkať.. Čo? Čo tu chcete? A odkiaľ viete o Louisovi.. Viete čo je zač? Povedal vám to?" Mračila som sa na nich. Všetci sa zarazili.,,Ako to myslíš, čo je zač?" Spýtala sa baba na jeho mieste.,,Neviem ako vy.. Ale ja problémy nepotrebujem" Povedal chalan a zdrhol na jeho miesto.. Bola som mimo. Tak vedia to o ňom alebo nie? Obe baby na mňa zarazene pozerali.,,Ja.. Tiež pôjdem.. Super výzor!" Povedala baba, ktorá skočila zo stola a sadla si vedľa toho chalana. Pozrela som na dievča sediace vedľa mňa.,,Ani na to nemysli!" Ukázala som na ňu prstom a ona nasucho preglgla, ale zostala sedieť.