The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Fifty-seven

Objala som ho.,,Ďakujem za to, že ťa mám" Pošepkala som.

"To ja ďakujem."

,,Nie vážne" Odtiahla som sa od neho a normálne sa posadila na gauč, čím bol nútený aj on.,,Toľko si pre mňa spravil, obetoval a dokonca si mi aj život zachránil" Povdzychla som si.,,Čo som spravila ja pre teba?" Mám pocit, ako keby som si ho ani nezaslúžila. Niesom ničím výnimočná. Som obyčajný človek. Jediné, čo je na mne zvláštne podľa neho je moja krv. Tak k čomu?

"Alya.." Povzdyhol som si. "Ak by to všetko viedlo k tomu, že budeme spolu, spravili by som to ešte raz." Pobozkal som ju na čelo. "Vrátila si mi pocity, priniesla si mi svetlo do života. Nádej. Lásku. Milujem ťa, Alya. Takže prestaň rozmýšľať nad hlúposťami."

,,Prepáč, ale nedá mi to.. Kvôli čomu ma máš rád? Je to výzor? Krv? Alebo čo? Čo to už len môže byť?" Nechápavo som naňho pozerala.

"Už som ti to hovoril. No poviem to ešte raz. Milujem tvoje oči. To ako sa na mňa pozeráš.. Tvoj úsmev. Rád ťa vidím, keď sa usmievaš. Keď si si spievala, tvoj hlas by som mohol počúvať do nekonečna. Tvoje názory. Veď sa už nejakú dobu poznáme." Začal som menovať a skončil až o pár minút.

,,Ale.. To mi jednoducho nedáva zmysel" Povedala som a pozrela do zeme. Nechápem ako mu na mne nejaká z týchto vecí môže byť zaujímavá. ,,Oči. Sú hnedé. Úplne obyčajné. Skôr ako hovno. Neviem, čo je na tom pekné. Pohľad? No tak tým vážne neviem, čo myslíš. Úsmev? Vyzerám ako keby ma prešiel parný valec, keď sa usmejem... Nedáva mi to zmysel." Povzdychla som si.

Rozosmial som sa. "Dobre. Aj keď s tebou nesúhlasím, rozosmiala si ma. A ja ťa milujem a hotovo. Skôr by ma zaujímalo, čo ty vidíš na mne."

,,Ale prosím ťa.. Si dokonalý.." Prekrútila som očami.

"Vážne? A v čom?" Založil som si ruky na hrudi.

Vyvalila som oči. Toto mu povedať nemôžem. Už aj to, čo som teraz povedala som sa preriekla. Som si istá, že som bola celá červená ako keby som zjedla chilli.,,Musíš to presne vedieť?" Pozrela som naňho. Cítila som sa tak trápne.

"Áno."

Zamrnčala som. Toto je týranie.,,Uhm.. No.. Máš.. Oh.. Čert to ber! Máš ten svoj dokonalý ksichtík už z diaľky viditeľne jemný jak detská prdel! Keď sa na mňa pozrieš tými nádhernými smaragdovými očami, tak si myslím, že sa rozpustím! Máš dokonalé čierne vlasy, ktoré sú hebké ako hodváb! A to ani nehovorím o tom dokonalom správaní.. To je už na mňa moc. Si jednoducho dokonalý gentleman, ktorý keď si nájde niekoho koho má rád, je ochotný každého zabiť, aby ho ochránil. A to ja milujem. Si dokonale ochranársky typ. Ďalšia vec. Vždy keď sa na mňa pozrieš a usmeješ ja sa snažím urobiť, všetko len, aby som sa udržala na nohách. Čo už len keď sa ma dotkneš. To sa idem zblázniť. Si dokonca milý a nápomocný a ako som už zistila niesi ako väčšina mužov.. Najmä ti nejde len o jedno.. Teda.. Možno áno" Zamračila som sa.,,No to je jedno. Jednoducho. Všetkými týmito vlastnosťami si si ma získal. Tá tvoja povaha. Je tajomná, ale predsa keď sa k tebe niekto dostane bližšie tak sa odkryješ, ten tvoj pohľad je tak krásny. Dokonca aj keď sa mračíš. A všeobecne si nesmierne roztomilý" Zahryzla som si do pery. Momentálne som mala chuť utiecť a skočiť do nejakej studne alebo aj z mosta. Preboha! Ako som to mohla povedať? A pred ním? Ja vážne niesom normálna. Cítim sa ešte trápnejšie ako predtým. Pozrela som, čo najviac na zem, aby mi vlasy padli do tváre a nevidel ma. Len Dýchaj! Hovorila som si.