Thirty-four

1.5K 143 10
                                    

Odfrkla som si.,,Idem zatiaľ do sprchy a potom môžme ísť" Obzrela som sa za ním a išla sa osprchovať.

Zasmial som sa a vstal z postele. Obliekol som sa a umyl, keď vyšla Alya z kúpeľne.

Obliekla som si farebné šaty. Asi prvý krát mám na sebe niečo, čo neodkrýva väčšiu časť môjho tela.

"Môžeme.." Zasekol som sa v polovici vety, keď som prišiel do izby. Alya stála v strede izby vo farebných šatách a aj keď jej to zakrývalo oveľa viac častí tela, prišla mi ešte viac príťažlivá. "Ísť?" Dokončil som omámene vetu.

Otočila som sa k nemu a zachechtla sa. Isto som sa červenala.,,Tak.. Môžeme" Usmiala som sa a vzala ho za ruku.

Preplietol som si s ňou prsty a vyšli sme von.

Usmievala som sa.,,Kam pôjdeme?"

"Na pláž." Usmial som sa.

,,Dobre" Zasmiala som sa.,,Už s pocitmi" Povdzychla som si.

"Áno. S pocitmi." Povedal som a vzal ju na pláž. Po pár hodinách sme spolu sedeli v piesku a sledovali západ slnka.

,,Je tu tak pokojne.. Cítim sa tak.. Spokojná" Pozerala som na ružovú oblohu.

"To je.." Povedal som a pozrel na Alyu. Bola nádherná.. Mal som ju rád a možno preto sa cítim tak na nič. Ria.. Ju som mal naozaj rád, no nie tak ako Alyu. Od kedy má pocity, je iná.. Iná a ja viem, že je pre mňa nedosiahnuteľná. Že ona ma nikdy nebude mať tak rada, ako ja ju. Preto som sa rozhodol. A svoje rozhodnutie dodržím.

Pozrela som naňho. Pripadal mi tak moc zamyslený.. Tak hlboko v myšlienkach.,,Louis?" Snažila som sa ho prebrať.

"Áno?" Párkrát som zažmurkal a potom sa pozrel na Alyu.

,,Pôjdeme už? Pripadáš mi.. Mimo" Pozrela som mu do očí.

"Môžeme." Povedal som. Zámerne som sa vyhol jej druhej polovici vety.

,,Dobre" Postavila som sa a oprášila som si šaty od piesku.

Domov sme išli v tichosti.

Bola som dosť zamyslená, takže som nevnímala cestu, preto ma dostalo, že už sme boli doma. Ubehlo to tak rýchlo.

"Idem do sprchy." Povedal som a odišiel do kúpeľne.

Sadla som si na gauč a rozmýšľala.

V sprche som strávil dlhú dobu. Naozaj som si nebol istý.. Istý už ničím.

Na gauči som nakoniec zaspala.

Keď som vyšiel zo sprchy, odišiel som do obývačky. Alya spala na gauči. Preto som ju vzal na ruky a odniesol do spálne. Položil som ju na posteľ a ľahol si k nej. Pobozkal som ju na čelo. "Prepáč, no už to viac nezvládnem." Povedal som, objal som ju a pokúsil sa zaspať. Keď som takmer spal, vypol som svoje pocity.

Zobudila som sa ráno. Roztiahla som sa po posteli. Po včerajšku mi bolo vážne fajn. Cítila som sa vnútorne a psychicky tak pokojná.

Ráno som sa zobudil v posteli s Alyou. Zdvihol som obočie. Čo som na nej, pre Boha videl?

,,Dobré ráno" Zamrmlala som a pozrela na Louisa.

Uchechtol som sa. "To iste." Odvrkol som.

Posadila som sa a zamračila..,,Si v pohode? Stalo sa niečo večer?"

"Stalo? Bože, si vážne tak hlúpa, alebo to iba hráš?" Uškrnul som sa. "Nemám pocity. Išli kade ľahšie. Pa pá." Zamával som a mykol plecom.

Vyvalila som oči.,,Čo.. A-ale prečo?" Zmätene som naňho pozerala. Už som bola úplne prebratá.

"Čo ja viem." Odvrkol som. "Idem si niekoho zakusnúť." Uškrnul som sa.

Šokovane som naňho pozerala.

Obliekol som sa a vyrazil do ulíc.

Zostala som sedieť na posteli. Neverím, že to vážne urobil.. Prečo to urobil? Včera sa zdal v pohode, tak potom aký mal na to dôvod? Vstala som a obliekla som sa. Spravila som si jedlo a najedla sa. Vrátila som sa späť do izby. Neviem, čo mám teraz robiť. Louis predsa hovoril, že keď bol bezcitný len vraždil a bolo mu jedno koho. Čo ak by ublížil aj mne? Čo urobím? Zmätene som si sadla na posteľ a zahrabla do vlasov. Nemám ani kam ísť.

Keď som sa konečne najedol prišiel som domov. "Som doma!" Zakričal som a išiel do izby.

Mykla som plecom a pozerala pred seba do zeme.

Uškrnul som sa. "Vlastne.. Až tak zle nevyzeráš. Čo sa trocha pohrať?" Uškrnul som sa a pomaly išiel k nej.

Vstala som a hneď som išla inde ako on.,,Louis! Čo robíš?!" Zamračila som sa. Snažila som sa hľadať nejakú cestu kadiaľ rýchlo ujdem.

Uškrnul som sa a rýchlo prišiel k nej. Oprel som ju o stenu. Ruky som jej chytil a pridržal jednou rukou nad hlavou. Telom som sa k nej natlačil, takže nemala šancu, pohnúť sa. "Ako čo to asi vyzerá?" Rukou som jej prešiel cez peru až ku krku, odkiaľ som jej po línii pŕs až k boku, za ktorý som si ju k sebe pritiahol ešte bližšie.

,,Louis.. Prosím Pusť ma.. Toto niesi ty" Zamrnčala som.,,Prosím.. Sľúbil si, že by si mi neublížil. Že by si nikdy neurobil, nič čo by som nechcela" Povedala som zničene. Vytiekli mi slzy.

Vyceril som na ňu tesáky. "Možno som niečo také povedal, no teraz mi je to u riti." Zavrčal som.

The Last Wish [DOKONČENÉ]✔Onde histórias criam vida. Descubra agora