The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Eight

Odišiel som do najbližšieho baru. Možno predsa len pôjdem do tej školy.

,,Hovor.. Čo vieš" Povedala som jej.,,Omg.. Však ty máš ružové oči!" Skríkla.,,Preboha! Ticho buď.. No hej mám.. Úžasné!" Prekrútila som očami.,,Ako.. Akoto.. Aj ty si niečo? A on je teda predsa niečo?" Zamračila sa.,,Predsa niečo?.. Ja niečo? Čo?" Nechápavo som na ňu pozrela.,,Čo je zač? A ty?" Prižmúrila na mňa oči.

S veľkým povzdychom som odišiel do školy. Už z diaľky som počul Alyu a Felicity. Prekrútil som očami. Fel je dhampírka, takže je to v pohode. Asi len chce dostať z Alyi, čo o mne vie. Aj keď, Fel nie je taká tichá, plachá.. Ona je skôr nebojácna, šialená, príliš akčná.. Je to priateľka syna mojej sestry.

,,Je mi ľúto.. Neviem o čom hovoríš.. A teraz radšej choď prosím ťa" Usmiala som sa na ňu. Úsmev mi opätovala.,,Tak prepáč no.. Bola som len zvedavá" Vstala a sadla si k svojej spolužiačke. V tom do triedy vošiel Louis. Myslela som, že nepríde. Sadol si na miesto vedľa mňa.,,Myslela som, že neprídeš.. Tí spolužiaci sú zvedaví ako supy" Prekrútila som očami.

"No hej.. Keď som tu, ani sa len neotočia." Uškrnul som sa.

,,Prečo?" Zdvihla som obočie.

"Berú ma ako niečo temné. Temnú bytosť.. Ani len netušia, že je to pravda." Uchechtol som sa.

,,A potom aký je dôvod toho, že ťa tak berú?"

"Výzor, povaha, chovanie.. Povesť."

,,Povesť? Tak to ma zaujíma" Uškrnula som sa.

"Chodil som aj na iné školy. Odtiaľ sa sem donieslo, že som vraj zbil spolužiakov, pár ich zabil.. Čo je mimochodom pravda, len tá smrť prebehla trocha inak. Vieš, ubližovali Fel, takže.." Mykol som plecami.

,,To je kto?"

"To dievča, čo tu pred chvíľou sedelo." Zasmial som sa

,,Takže ty sa s ňou aj poznáš. Čo ti je ona?"

"Mojej sestry syna priateľka."

,,Aha." Mykla som plecom. Zazvonilo na hodinu. Do triedy vošla profesorka.

"Hmm.. Nudaaa." Pretiahol som sa.

,,Si v škole.. Tu väčšinou zábava nieje" Povedala som potichu.

"Niekedy áno."

,,Niekedy... Tak.. Čo by si chcel radšej robiť?" Pozrela som naňho.

Zamyslel som sa. "Ísť k moru. Je tu jeden útes."

,,A zabiť sa?" Zachechtla som sa.

"Som upír." Prekrútil som očami.

Povzdychla som si.

"Hmm.. Tie tvoje vzdychy, by bolo radosť počuť pri inej činnosti." Uškrnul som sa.

Pozrela som naňho s vyvalenými očami.,,Fuj!.. Debil" Pokrútila som hlavou.

Zasmial som sa.

,,To vy muži vážne na nič iné nemyslíte?"

"Nie. Myslíme aj na iné. Ale toto.. Hm.. Vieš, pri pohľade na teba, je ťažké odolať. Teda, aspoň to čítam našim spolužikom z hlavy, keď sa na teba pozrú." Druhú polovicu som už povedal cez zuby.

Zdvihla som obočie.,,Dokážeš čítať myšlienky?"

"Áno. Ale žiaden strach.. Robím to len výnimočne a u žien nie."

Prikývla som. Snáď tomu môžem veriť.

Znova som si začal potichu pospevovať a ako vždy, refrén som spieval blízko Alyinho ucha. No dával som si pozor, nech ma neudrie.

Pozrela som naňho.,,Chceš ďalšiu facku?"

Pretočil som očami. "Pekne, cítiš aspoň hnev."

,,Ja niesom naštvaná.. Ale liezť na nervy mi dokážeš" Zachechtla som sa. Síce to nieje také intenzívne.

Povzdychol som si.

Táto hodina prešla rýchlo. Vzala som si veci a snažila som sa nenápadne odísť. No s mojím výzorom nieje nič nenápadné. Išla som v prvom rade na babské wecka, nech ma keď bude hodina nikto neuvidí odchádzať. Dôvod prečo odchádzam je, že cítim prítomnosť niekoho, kto chce želanie. Je tu.. Vie, čo som.. Ide po mňa. Musím ujsť.

Odišiel som za Alyou. Čakal som ju pred weckami. Keď odchádzala, vyzerala celkom.. Vystrašene.

Konečne zazvonilo a hneď ako som otvorila dvere som zbadala Louisa. Prekrútila som očami.,,To ma budeš odteraz sledovať všade? Nepotrebujem dozor ani bodyguarda.. Vďaka"

"Viezol som ťa sem, môžem ťa aj odviesť." Mykol som plecami. "A hlavne, vyzerala si dosť rozrušene."

,,Rozrušene?" Odfrkla som si.,,Ja niesom Rozrušená.. Iba.. No.. To je jedno.. Nemusím sa ti predsa spovedať.. Odvoz domov nepotrebujem a ty by si sa mal pekne vzdelávať" Usmiala som sa.

"Vzdelával som sa roky." Prekrútil som očami. Už som chcel odísť, keď sem išiel nejaký chlap, s výrazom psychopata.

,,Do kelu" Potichu som zakliala. Bol to ten, čo potrebuje odomňa želanie.,,Nebyť teba v tejto situácii už dávno niesom!" Zakričala som na Louisa a rozbehla som sa oproti chlapovi, ktorému som kopla medzi nohy tak silno, že len so zapišťaním padol na zem a bežala som najrýchlejšie ako som mohla preč. Keby som zostala stihol by možno vysloviť želanie a ja by som nemala inú možnosť než ho splniť. Nie.. To nie. Nie teraz! Nie nikdy!

Ihneď som bežal za Alyou. Vzal som ju na ruky a položil ju až v mojom aute. Naštartoval som a vyrazil. "Ok. Neviem čo od teba chcel, no samú ťa v tom nenechám."

Pozrela som naňho. Čo by povedal v tejto situácii normálny človek s pocitmi?,,Vďaka" Usmiala som sa. No hej, čo iné?

Prikývol som a odviezol nás pred môj dom. "Poď ku mne." Otvoril som jej dvere.

Vstúpila som..,,Nemôžem.. Nemôžem byť tu, ani v okolí.. Nájdu ma.. Takže.. Nieje to dobrý nápad" Pozrela som mu do sivých očí.