The Last Wish [DOKONČENÉ]✔

Twenty-one

Zavrčal som a ihneď pribehol k Alyi. Motorku som neriešil, podstatná bola ona. Skontroloval som jej tep. Vyzeralo to, že má len povrchové zranenia, no nechcel som to riskovať. Preto som jej dal moju krv a vzal ju k nej domov.

Za nejakú chvíľu som sa zobudila.. Počkať! Ja som sa zobudila! Ach! Sakra! Nevyšlo to.. Ale sakra to bolelo.. Ale ja som aj tak krava.. Na čo som myslela, keď som to robila? Prežila by som aj keby mi hlava odletela. Totiž to som úplne zabudla na fakt, že dokiaľ som tým, čím som,samovražda sa mi nepodarí.

"Alya? Ako ti je?" Prišiel som k nej.

,,Ako vždy.." Posadila som sa.,,Prepáč za tú motorku.."

Prikývol som. "Ja.. Naozaj som ti chcel pomôcť.." Povedal som a sklonil hlavu.

,,Och nie.. To je v pohode.. Nerozmýšľala som racionálne.. Aj tak by sa mi nič nestalo.. Takže som tebe a tej motorke ublížila zbytočne" Povzdychla som si.

"Uhm.. Dal som ti svoju krv."

,,Čo to znamená?" Zdvihla som obočie.

"Že sa ti tvoje zranenia hneď zahojili." Mykol som plecom.

,,Aha.. A môžem umrieť?"

"Nezmenil som ťa. Iba si chvíľu ako polovičná upírka."

,,Čo znamená chvíľu?" Povzdychla som si. Toto ma ničilo.

"Tri až päť dní. Záleži od toho, čím si. Neviem, ako dlho to bude u teba." Slabo som sa usmial.

,,Povedz to prosím"

"Čo konkrétne?" Zdvihol som obočie.

,,Čo som zač" Potrebovala som to počuť.. Nikto to už tak dlho nevyslovil a navyše je priam neuveriteľné, že on nechce žiadne želanie.

"Ďžin. V ženskom rode to znie divne." Slabo som sa usmial.

Zachechtla som sa.,,Ako tomu dokážeš odolať.. Iní by ma poslali do sveta ľudí a možnože následne ďalší zabili" Mykla som plecom.

"Už som ti to predsa povedal." Usmial som sa.

,,Je to neuveriteľné.. Nemožné.. Každý predsa má nejaké želanie" Pozrela som mu do očí.

"Možno. No viem sa ovládať. Viem, aké by to mohlo mať následky. A ešte k tomu, ublížil by som aj tebe."

,,Aké by to mohlo mať následky? Ako si to vlastne všetko zistil? Však na toto len tak neprídeš.. V dnešnej dobe džinovia ani neexistujú.." Postavila som sa oproti nemu, aby som mu lepšie videla do očí.

"Som starší než ty. O dosť." Uchechtol som sa.

,,Uhm... Ešte si mi neodpovedal.. Ale keď už sme pri tom.. Koľko máš?" Prižmúrila som oči.

Povzdychol som si. "789."

,,Fíha.. Ako to zvládaš preboha?" Pokrútila som hlavou.

"Je to ťažké, no ide to." Mykol som plecom.

,,Aké by to mohlo mať následky?" Zopakovala som otázku, na ktorú mi ešte neodpovedal. Obávala som sa, že sa dozvedel aj niečo, čo sama neviem.

"Pamätáš si ten príbeh, čo som ti hovoril o mojom priateľovi? On si to želal. Želal si, aby ho nejaký upír konečne premenil. A následky si počula. Zomrel on sám, zabil niekoľko ľudí a niekoľkým ublížil."

,,Ale stále nechápem ako by to mohlo ublížiť mne" Mykla som plecom.

"Ak by to bolo tvoje posledné želanie.."

,,Hej.. No.. Asi by som to aj riskla.. Teda.. Keď mi vyprší tvoja krv z tela" Prekrútila som očami.

Zamračil som sa. "Počkaj. Ty máš už len jedno želanie?"

,,Uhm.. Hej.. Posledné.. Zo začiatku som ich mala presne 100, ale za toľké roky sa minuli a teraz utekám pred ľuďmi" Ustúpila som od neho a sadla si späť na posteľ.

Prisadol som si. "To musí byť.. Ťažké. Celý tvoj život." Objal som ju.

Objala som ho nech ho nenechám len tak.,,Vieš.. V poslednom meste som splnila jedno želanie. No nevedela som, že potom mi zostane len jedno dokiaľ sa neozve varovanie. No a tak trochu som to želanie splnila na verejnosti a tak po mne všetci išli až sem.. Som si istá, že ešte prídu." Povzdychla som si.

"Som tu pre teba." Usmial som sa na ňu.

,,Ja viem.. A keby som mala city, poviem ti, že si to cením" Zachechtla som sa.

"Mne úplne stačí, že vieš ako by si sa chovala, keby si mala city." Usmial som sa.

,,Tak.. Videla som veľa filmov" Zamrmlala som.

Zasmial som sa.

,,Hm.. Mám pre teba poslednú ponuku.. Keďže vďaka tebe chcem mať znova city.. K čomu je byť nesmrteľná, keď nemôžem cítiť? Bože.. Neverím, že som si to uvedomila až teraz. No.. Každopádne.. Keď začnem cítiť.. Bude zo mňa znova človek.. Úplný, takže aj moja krv bude iná, čiže ak chceš.. Môžem sa ti postarať o stravu dokiaľ sa nerozhodnem minúť posledné želanie" Mykla som plecom a pozrela mu do očí.

"To je.. Wou." Tá ponuka ma naozaj zaskočila.

,,Tak ako sa rozhodneš?" Usmiala som sa.

"Nechcem ti ublížiť, no tvoja krv.." Zatvoril som oči.

,,Zlato.. Nemám pocity.. A keď ich budem mať... Spôsobila som si to sama, takže.. Tebe to vyčítať určite nebudem" Prekrútila som očami.

"Dobre. Pretože táto ponuka ma naozaj láka."

Zachechtla som sa.

"Zajtra prídem. A že už nebudeš robiť žiadne hlúposti. Ok?" Pozrel som jej do očí.

,,Nechcem byť upírka.. Čiže nie" Usmiala som sa.

Zasmial som sa. "Tak, ahoj." Rozlúčil som sa. Dnes večer som mal ísť za Riou. A keďže už večer je, idem za ňou teraz.

Zaľahla som do postele.. To bol ale deň.

Zaklopal som Rii dvere.